Horúca škvrna kozmického žiarenia v súhvezdí Veľká medvedica

Horúca škvrna v súhvezdi Veľká medvedica (astronomy.com)

Vedci našli horúcu škvrnu (Hotspot) vysokoenergetického vyžarovania kozmického žiarenia v súhvezdí Veľkej medvedice.

Pomocou observatória, ktoré prevádzkuje Utah univerzita v Salt Lake City, charakteristika nájdeného miesta nám ukazuje obrovskú koncentráciu žiarenia, jednú z najvyšších, ktoré k nám z ďalekého kozmu prichádza. Je otázkou, čo môže byť zdrojom takéhoto silného žiarenia. A je dosť možné, že zdrojov je viacero, len sa náhodne premietajú v rovnakom smere z pohľadu zo Zeme.

Najznámejšia časť Veľkej medvedice (koenvangorp.be)

Astronóm Gordon Thomson z Utahovej univerzity predpokladá, že zdrojom horúcej škvrny kozmického žiarenia sú aktívne galaxie. Pod pojmom aktívna galaxia si predstavujeme obrovskú aktivitu jadra zapríčinenú supermasívnou čiernou dierou sediacou v strede galaxie, s hmotnosťou mnoho miliónov Sĺnk (a tie najmasívnejšie majú hmotnosť miliardy Sĺnk). V dnešnej dobe 13,81 miliard rokov po Veľkom tresku je v okolitom medzihviezdnom a extragalaktickom priestore menej plynu a i supermasívne čierne diery sú pokojnejšie. Ale v dávnych dobách, po temnej ére vesmíru a rozsvietení prvých hviezd a vzniknutí prvých galaxií, bolo v okolí veľmi mnoho plynu. Už v tej dobe, pár stamilionov rokov po Bing Bangu, vznikali zárodky supermasívnych čiernych dier. Ak bolo dostatok plynu v okolí monštra, v procese akrécie čierna diera vyžarovala mohutné gama žiarenie. Vyžarovanie prebiehalo zväčša na póloch čiernej diery a taktiež i v akréčnom disku, ktoré vplyvom urýchľovania častíc vyžaruje

Pohlad do vnútra kvasaru 3C 273 Hubblovým ďalekohľadom (hubblesite.org)

Takýmto objektom v ránom štádiu Vesmíru nazývame kvazary. Vysvetlením horúcej škvrny môže byť aj objekt blazar, čo je kvazar bez charakteristických absorpčných a emisných čiar. Rozdiel nachádzame v tom, že blazar je otočený tak, že jeden pól supermasivnej čiernej diery vidíme z našej perspektívy. Ďalším vysvetlením, respektíve prispením k horúcej škvrne sú, supernovy typu Ia a IIa alebo nedávne pozorovanie supersvietivých supernov, ktorý ich vznik nie je dostatočné vysvetlený.

Kozmické žiarenie sa neskladá z elektromagnetického vlnenia (gama, ultrafialové či viditeľné žiarenie), ale je zložené z protónov, elektrónov a dokonca i beta žiarenia (atómy hélia). Samozrejme, tieto častice sa urychľuju v magnetických poliach a pri točivom pohybe vysielajú elektromagnetické žiarenie, ale je treba podotknúť, že podľa špeciálnej teórii relativity nič hmotného sa nemôže pohybovať rýchlejšie ani rovnako ako svetlo, a preto sa pri pohybe vesmírom oddelí zložka elektromagnetického vlnenia, ktoré voláme synchrotronové žiarenie, a častíc, ktoré sme zovšeobecnili pojmom kozmické žiarenie.

Zdroj: 
astronomy.com
Cosmic ray
Quasar
Blazar