Červené a mŕtve, skoro ako z hororu

Oxid uhoľnatý je molekula zložená z jedného atómu kyslík a uhlíka, vznikajúci pri nedostatočnom prístupe kyslíka pri horení horľavých látok ako drevo, uhlie, ropa či zemný plyn. Pre cicavcov jedovatý plyn nielen z pohľadu nedostatočného životodárneho kyslíka v danej miestnosti, ale bráni hemoglobínu v krvi prepravovať kyslík z ciev do mikroskopických vlásočníc, ktoré môžeme nazvať aj ako palivové potrubia pre naše bunky. Ale čo to má spoločné s astronómiu? Veľa! Oxid uhoľnatý nielenže tvorí základ pre stavbu organických látok v protoplanetarnom disku, ale má svoj vplyv aj v záverečných štádiách hviezd.

A taktiež na základe nedávnych analýz dát našich ďalekohľadov i sond vo vesmíre sa predpokladá, že má vplyv i na formovanie mladých galaxii. Pomenovali ich prívlastkami červené a mrtvé galaxie.

Na základe rádiových vĺn, ktoré zachytáva sieť radioteleskopov nazvanej ako ALMA v južnej Amerike astronómovia skúmali galaxiu ALESS65. Táto galaxia je jednou z dvadsiatich, ktoré označujeme ako červené a mrtvé.

Prečo si takéto prívlastky zaslúžili?

Ide o galaxie, resp. predchodca galaxie Segue 1, ktorej sme už venovali jeden článok, ktoré tým, že sú vzdialené 12 miliard rokov, sú od nás značne ďaleko a červený posun u nich je obrovský, a preto sa nám zdajú červené. A taktiež čo je pre nich typické, je vytvorenie prvej generácie hviezd, ktoré explodujú a vyvrhnu aj nájdený oxid uhoľnatý, ale vytváranie druhej generácie hviezd ide veľmi poskrovne.

Kde sa stala chyba?

A prečo v týchto galaxiách je tak vysoký obsah oxidu uhoľnatého? Má priamy vplyv na (ne)vytváranie druhej generácie?

Samozrejme, aj u iných trpasličích galaxií sú veľmi malo hviezd, ale majú veľmi dobrú vyvinutú druhu generáciu hviezd, ktoré tvoria napríklad guľové hviezdokopy. No u týchto galaxii ledva sa vytvoria pár hviezd druhej generácie, zväčša ide o oranžové a červené trpasliky. Taktiež treba mať na zreteli, že každá galaxia môže mať syndróm červený a mŕtvy. Znamená aj úbytok medzihviezdneho plynu na vytváranie ďalších generácii hviezd. Preto sa dá zovšeobecniť tento pojem takmer na všetký eliptické galaxie čí eliptické trpasličie galaxie. Ale, aby sme zvýraznili daný jav prvotných galáxii, nazývame ich len tie červené a mŕtve, ktoré sú od nás ďaleko a ich hviezdotvorná aktivita je na nule. No astronómov dráždi hlavne poznatok, prečo v tak rannom štádiu vývinu vesmíru? Môže byť príčínou tlak ultrafialových emisií hviezd prvej generácie, ktorý odfúkol prachové mračná preč z vytvarajucej galaxie? Alebo je v tom niečo iné? Držme palce astronómom, aby vyriešili túto záhadu červených a mŕtvych galaxii.

Zdroje:
astronomy.com
wikipedia.sk