Chandra rozlúskla záhadu „mŕtvych“ galaxií

Jedná z 200 študovaných kôp galaxií Abell 2597 (chandra.harvard.edu)

Vedci pomocou sondy Chandra X-ray Observatory analyzovali röntgenové snímky z viac ako 200 kôp galaxií. Z tohto prieskumu zistili, prečo sú niektoré galaxie „mŕtve“, nevznikajú v nich nové hviezdy.

Vo vesmíre existuju miliardy a miliardy galaxii. Mnohé z nich sú takzvané hviezdne pôrodnice.

V našej Mliečnej dráhe vzniknú za jeden rok 1-2 hviezd (čiže hviezdy ukončia štádium protohviezd a stanú sa z nich právoplatnými členmi hlavnej postupnosti hviezd podľa Hertzsprung-Russelovho diagramu).

Iným galaxiám chýba životodarny medzihviezdny plyn a prach na tvorbu hviezd.

Prečo týmto galaxiam chýba medzihviezdny plyn? Aké procesy odštartujú odpudzovanie plynu von z galaktického zovretia?

Podľa 20ročnej štúdie pod vedením vzdelávaco-vedeckej inštitúcie Michigan State University prišla možná odpoveď na dlhoročnú záhadu. Novinka bola vydaná aj v prestížnom časopise Nature. Ide o takzvaný galaktický dážď. Dážď si nepredstavujme ako nejaké kvapky z oblohy alebo hmlu, ide o medzigalaktický plyn, ktorý je v kolíznom kurze s galaxiou. Pri strete mohutných molekulárnych oblakov s galaktickým obsahom by malo spravidla dochádzať k prekotnej liahne hviezd. Lenže, nie vždy platí, že chladný medzigalaktický mrak prináša baby boom hviezd.

Sonda Chandra, ktorá skumala prinajmenšom 200 kôp galaxii (it.wikipedia.org)

V takmer každej väčšej galaxii sa nachádza v strede supermasívna čierna diera. Tento supermasívny čierny žráč hmoty a fotónov ma obrovskú gravitáciu, ktorá pritiahne molekulárne mračno. Gravitácia čiernej diery častice v mraku urýchli. Rýchlosť pohybu častice môžeme vyjadriť teplotou. Čím rýchlejší pohyb častice, tým vyššia teplota. Mrak sa zohreje obvykle na pár miliónov stupňov. Rozpína sa do okolia galaxie a stáva sa z neho ionizovaný plyn s obrovskou teplotou.

Taktiež treba zarátať aj plyn v galaxii, ktorý je spoločne rozpálený a odvrhnutý do medzigalaktického okolia. Galaxia sa stáva „červena a mŕtva“ a chudobná na medzihviezdny plyn, tak potrebného k zažehnutiu nových horúcich hviezd i planét, na ktorých by vznikol život, „pulzujúca tepna vesmíru.“

Zdroje:
sciencedaily.com
chandra.harvard.edu