Chandra: Staroba predstihne mladosť…

Vývoj galaxií (astronomy.com)

Výsledky posledných pozorovaní Hubblovho teleskopu a röntgenového teleskopu Chandra ukazujú na bližšie pochopenie vzniku obrovských cD galaxií a starých eliptických galaxií.

Vedci pod hlavičkou NASA, ktorí riadia oba zmienené teleskopy, našli ukážkový prípad galaxie, ktorá povie mnoho o tomto fenoméne. Dotyčná galaxia je mladá, komptaktná a masivná galaxia, v ktorej práve končí obrovská bublajúca salva vzniku hviezd. Po tejto relatívne krátkej fáze (ak berieme do úvahy porovnanie s vekom Vesmíru) galaxia prejde do stavu červenej a mŕtvej galaxie. Pojem „červená a mrtvá“ galaxia označuje tie galaxie, kde neprebieha hviezdotvorná činnosť a takmer všetok plyn z galaxie zmizol.

Čo zapríčinilo takýto mohutný a rýchly koniec hviezdotvornej fázy? Predsa množstvo plynu na tvorbu hviezd postačuje na omnoho dlhšie obdobie, ako vo Vesmíre pozorujeme. Typickým príkladom je napríklad Mliečna dráha, ktorá počas celej existencie takmer sa rovnajúci veku Vesmíru stratila len časť svojej hmoty, z ktorej kuchtí hviezdy.

Teleskop Chandra (unawe.org)

V zmienenom prípade ale výsledná cD galaxia (mega obrovská ekliptická galaxia, ktorá sa zväčša nachádza v strede kôp a superkôp galaxii) stratila takmer svoj všetok plynu. Proces naštartovania rýchlej hviezdotvorby je zväčša zrážka s inou galaxiou. Pri zrážke sa zrážajú jednotlivé hmloviny (ale hviezdy nie, priestor v galaxii je takmer scela prázdny) a spúšťajú nenásytnú tvorbu hviezd. Tak, ako sa spustila, rýchlo i dohasiná. Keďže žiar novovzniknutých hviezd je tak vysoký, že vyfúkne z galaxie všetok plynu do medzigalaktického prostredia, alebo sa stane súčasťou vysokoionizovaného plynu v okolí kopy galaxii. Ďalšie pozorovania týmito nebeskými oknami do minulosti nám poodhalia viac o vývoji galaxii v našom úžasnom Vesmíre.

Zdroje: 
astronomy.com
en.wikipedia.org