Kométa 67P nepatrí k rodine pôvodcoch vody na Zemi

Zastúpenie deutéria vo vode vo vybraných kometách (astronomy.com)

Sonda Rosetta, ktorá obieha kométu 67P/Churyumov-Gerasimenko, mesiac po dolete analyzovala vodnú paru vychádzajúcu z povrchu kométy. Výskum sa odohral 6. septembra a výsledky boli zatiaľ najočakávenejšie z vedeckých skúmaní (okrem pristatia landeru Philae).

Rosetta zistila, že voda na kométe sa vôbec nepodobá vode na Zemi, ani vode na kometách rodiny komét Jupitera, do ktorej patrí, a dokonca ani na kometách Oortovho oblaku komét (tam ale máme obmedzené poznatky, môžeme len čerpať z dlhoperiodických komét, ktoré raz za čas privítajú pozdraviť vnútorne planéty Slnečnej sústavy).

Samozrejme, voda je všade vo vesmíre rovnaká. O žiadny paralelný vesmír nejde ani o exotické javy. Rozdielnosť „vody“ spôsobujú rôzne izotopy vodíka, a to deutérium (v kombinácii s kyslíkom vytvára ťažku vodu) a trícium (pri tomto výskume sa nebral do úvahy), na základe ktorej môžeme analyzovať prípadné spojenie napr. s kométami.

Izotopy vodíka môžu poukázať na zdroj vody v oceánoch na Zemi. Dodnes sa vedú vzrušujúce debaty, odkiaľ sa vzala voda. Najpopulárnejšou teóriou je, že vodu priniesli kométy. Sú aj hypotézy, že voda už bola obsiahnutá v materiale v planetesimale Zeme a pri chladnutí jadra sa postupne ľahké prvky (s vodou) vytlačili na povrch Zeme. Táto teória je ale taka nemastná-neslaná a je zatiaľ menej známa ako pôvod vody v kometách. V období veľkého bombardovania asteroidmi i kometámi mnoho takýchto útvarov narazili na mladý rožhavený povrch Zeme a po istom čase pri skončení tejto éry a chladnutí jadra Zeme sa molekuly vody začali kondenzovať do zárodkov dnešných oceánov.

https://www.youtube.com/watch?v=fbLt1kAMgFo

Sonda Rosetta (esa.int)

Dlhoperiodickým kometám z oblasti Oortovho oblaku ( jeho polomer je možno až 2 svetelné roky, ovšem nie sú nato spoľahlivé dôkazy) v prípade gravitačných narušení z iných hviezd, hnedých trpaslíkov či bludných exoplanet naruší dráha a vydajú sa na dlhú púť k Slnku, ale môže nastať i situácie, že opustia navždy gravitačný vplyv Slnka a stavajú sa vydedencami našej hviezdy, takzvané bludné kométy. Koľko týchto objektov blúdi len v okolí 10 svetelných rokov okolo Slnka? Musí byť ich neuveriteľné množstvo, ale pretože nesvietia vlastným svetlom a ich rozmery sú veľmi mrňavé (od 1 km do zhruba 1000 km ľadové kométy, viac ako 1000 km majú dostatočnú hmotnosť na to, aby gravitácia zvíťazila nad hydrostatickými silami a vytvorila objekt guľového charakteru ktoré voláme trpasličie planéty), nie sú vidieť.

Z 11 skúmaných komét len jedná jediná súhlasila s obsahom deutéria vo vode na Zemi.

Kométa 103P/Hartley na snímke sondy Deep Impact (wikipedia.org)

Kométa 103P/Hartley patrí tiež do rodiny komét Jupitera. Táto kométa bola skúmaná sondou Deep Impact. Presné analýzy boli získané dopadnutým impaktorom (projektilom) na kométu 103P.

Na sonde Rosette spektrometer Rosina, ktorý meria neutrálne a ionizované atómy, zistil, že pomer deutéria vo vode u kométy 67P je trikrát vyšší ako na Zemi či kométe Hartley 2 (alternatívny názov pre 103P/Hartley) a ešte vyšší u dlhoperiodických komét z Oortovho mraku.

Tieto zistenia naznačujú, že kométy z rodiny Jupitera nebudú práve tie, ktoré doniesli vodu na Zem. Treba ale predpokladať, že istým percentem vody mohli prispieť.

Prekonáva sa nám obraz spoločného pôvodu komét z rôznych rodin komét v Slnečnej sústave a práve naopak, mnoho členov v týchto rodinách vznikli z rôznych vzdialenosti a kľudne môže byť aj tohtoročná „miss“ komét 67P/Churyumov-Gerasimenko dlhoperiodickou kométou prichádzajúce ešte z temnejších komnát Oortovho mraku (nezabudajme, že hranica môže siahať až 2 svetelné roky od Slnka), ale mocné sily planéty Jupiter jej pozmenili na novú dráhu blízko červeno-bielo-rôsolovitého titana Slnečnej sústavy.

Zdroje: 
astronomy.com
en.wikipedia.org