Rosetta sa udomácňuje u kométy Čurjumov-Gerasimenko

Kométa 67P/Churyumov-Gerasimenko (astronomy.com)

Aké úlohy čakajú na sondu Rosetta u kométy Churyumov-Gerasimenko? A prečo má kométa taký zvláštny tvar?

Sonda Rosetta je produktom Európskej vesmírnej agentúry ESA a je prvou ľudskou sondou, ktorá bola navedená na dráhu okolo kométy a taktiež prvý krát v dejinách kozmického bádania vyšle na povrch kométy lander. Paralera v skúmaní komét má misia sondy Stardust, ktorá mala za cieľ priblížiť sa v roku 2003 ku kométe, pozbierať pár čiastočiek kómy tvorenej z plynu a prachu vyvrhovanej kométou a kapsula s komentárnymi čiastočkami mala dopadnúť na Zem. Misia Stardust bola uspešna.

Sonda Rosetta strávi viac ako rok študovaním kométy 67P/Churyumov-Gerasimenko vrátanie vyslania landeru na povrch kométy.

Kométa 67P je od nás vzdialená spoločne aj s novou družicou 405 miliónov kilometrov, čo je asi polovica cesty medzi obežnými dráhami Marsu a Jupitera. Kométa sa rúti do komnát vnútornej slnečnej sústavy rýchlosťou 55 000km.h^-1.

Čas obehu kométy okolo Slnka je 6,5 roka. Tak ako i väčšina komét v Slnečnej sústave aj kométa 67P ma eliptickú dráhu. V najvzdialenejšou bode sa dostáva do priestoru za dráhou Jupitera a v najbližšom bode brázdi vákuum medzi dráhami Zeme a Marsu. Sonda Rosetta bude sprevádzať kométu rok. Za ten čas kométa dosiahne perihélium (najbližšie priblíženie k Slnku) a začne sa obracať späť k smeru za dráhou Jupitera.

Kométy považujeme za základné stavebne bloky Slnečnej sústavy a všeobecne sa priznáva podiel komét vo vytváraní raného pozemského oceánu, v ktorom sa neskôr za stále záhadných okolnosti vzklíčil život.

Komplikovaná trajektória sondy Rosetty (magazin.ceskenoviny.cz)

Cesta zo Zeme ku kométe nebola najjednoduchšia. Od roku 2004, keď bola vypustená do kozmu, musela si vypomôcť s rýchlosťou i šetrením paliva trikrát obehom Zeme a jedným obehom Marsu. Tento zaujímavý komplikovaný obeh dovolil priblížiť sa k planetkam Šteins a Lutetia. Obidve planétky patria do hlavného pásu asteroidov rozprestierajúceho sa medzi dráhami Marsu a Jupitera.

Za desať rokov, päť mesiacov a štyri dni prešla sonda Rosetta 6,4 miliard kilometrov. Vzdialenosť podobná tej, ktorú uhradí New Horizons k trpasličej planéte Pluto.

Ako s chuťou dodáva generalný riaditeľ Jean-Jacques Dordain, „môžme s potešením oznámiť, sme tu“. O cieľoch sondy Rosetty Jean-Jacques Dordain poznamenáva:  „Európska sonda Rosetta je prvá kozmická loď v histórii, ktorá obieha kométu.“ Stretnutie s kométou a úspešné navedenie na obežnú dráhu, ktorá sa upravuje v tomto čase, je hlavnou udalosťou v oblasti skúmania o našom pôvode (vznik a vývoj Slnečnej sústavy je úzko spätý aj z našou históriou).

Sonda Rosetta v týchto chvíľach upravuje svoju rýchlosť a trajektóriu postupne tak, aby úspešne obiehala po celý rok kométu. Treba ale poznamenať, že sú to životne dôležite korekcie dráhy okolo kométy, pretože bez úspešného „cvaknutia“ do gravitačného poľa kométy môže buď naraziť na povrch, alebo odletieť preč od kométy.

Alvaro Giménez, riaditeľ sekcie vedy a robotického prieskumu ESA, s nadšením prehlásil: „Prešli sme mimoriadnu dlhu cestu. Koncept misie bol pripravený v roku 1970 a schválený v roku 1993, no až dnes sa stal míľnik v skúmaní komét, kde nové zistenia a poznatky o vývoji Slnečnej sústavy môžu prepísať učebnice a získané vedomosti môžeme analyzovať a čerpať mnoho desaťročí po skončení misie.“

Už pred priblížením sonda Rosetta skúmala kométu. Snažila sa zistiť tvar jadra i okolie kómy. Zábery nasnímané fotoaparátom OSIRIS v období medzi koncom apríla a začiatkom júna ukázali, že jasnosť kométy je premenlivá, kolísavá. Sonda preukázala, že kolísavosť jasnosti spôsobuje hustejší oblak plynu a prachu. V posledných šiestich týždňov sa jasnosť zvyšuje, čo znamená že okolie okolo kométy je menej husté. Taktiež prvé meranie mikrovlnného prístroja MRO (Microwave Rosetta Orbiter) preukázali emitovanie vody z povrchu kométy v objeme 300 ml za sekundu. Kamera, ktorá sníma pásmo viditeľného svetla a infračervených lúčov, namerala teplotu kométy na povrchu priemerne -70° Celzia.

Prvé kvalitné snímky z posledných týždňov odhalili zvláštný pôdorys kométy. Tvar kométy môžeme vyjadriť ako dve segmenty spojené „krkom“. Niektorí s veľkou predstavivosťou tento tvár nazvali kačica. Nasledujúce snímky spoločne koordinované približovaním sa ku kométe ukazovali viac a viac detailov o povrchových útvarov.

Takýto „kačací“ tvar kométy sonda nasnímala z 12 000 km diaľky. „ Zvláštný tvar kométy nám dá mnoho času premýšľať,“ s chlapeckým nadšením líči vedecký pracovník ESA Matt Taylor. No hneď dodáva s jeho vedeckým predpokladom, že kométa „je buď dvojlaloková stavba (čiže dve kometárne jadra v jednom objekte) alebo jedná kométa, ktorá sa za záhadných okolnosti asymetrický zmenšuje (napr. kolíziami s meteroidmi, ktoré zapričiňujú rozpad niektorých časti kométy a preto i zvlaštný tvar kométy). Rosetta je práve tým prístrojom, ktorý nám pomôže tieto záhady odhaliť.“

Grafické virtuálne znázornenie sondy Philae na povrchu kométy 67P (dw.de)

Aktuálne sa kométa nachádza iba 100 km vzdialená od povrchu kométy. V priebehu obežnej dráhy sa ku kométe priblíži ešte bližšie. Dôležite pre sondu Rosetta je stabilizovať obežnú dráhu z trojuholníkovej terajšej na kruhovú. Na základe trojuholníkovej aktuálnej dráhy sa priblíži najprv na 100 km a na druhej strane sa priblíži až 60 km od povrchu. Prvý kontakt na 100 km už prekonala. Po stabilizovaní do kruhovej dráhy bude vzdialenosť od povrchu priemerne 30 km. Po stabilizovaní dráhy začne kométa analyzovať a skúmať povrchové i podpovrchové vrstvy a začne hľadať vhodné miesto na pristatie malého landeru Philae. Do konca augusta ma identifikovať päť najvhodnejších miest na pristátie landeru. V polovici októmbra sa s určitosťou schváli najvhodnejšie miesto na povrchu a termín pristatia landeru. Odhad pristatia sondy podľa vedcov z ESA sa datuje na 11. november.

Sonda Rosetta bude krúžiť kométu až do augusta roku 2015 nezávisle na úspechu misie landeru Philae. Prečo sa rozhodli vedci tak dlho skúmať sondu? Veľmi silný dôvod tu je. Pri približovaní k Slnku sa z povrchu kométy vypárajú plyny a čiastočne s ním aj prachové zrniečka. V auguste 2015 kométa pretne vlastné perihélium a sonda bude mať za úlohu sledovať zmeny povrchu pri najbližšom priblížení k Slnku. Perihélium kométy sa nachádza medzi obežnými dráhami Zeme a Marsu. Držme týmu vedcov veľa šťastia a taktiež veľa technického zdravia pre sondu i malého vyslanca ľudskej túžby spoznať nepoznateľné.

Zdroj: 
astronomy.com
wikipedia.org
Doc. Kolář hovoří o Rosettě a Curiosity