Rosetta: Povrch 67P je menej jasný, než sa čakalo

Doteraz najprodrobnejšia fotografia kométy 67P (facebook.com)

Sonda Rosetta už pár týždňov intezivné skúma kométu 67P/Churyumov-Gerasimenko. Po analýze údajov zhromaždenom ultrafialovým detektorom na sonde sa zistilo, že povrch kométy je menej jasný, a to znamená, že sa nachádza na kométe menej ľadu ako sa predpokladalo.

O tomto čase sonda Rosetta intenzívne skúma kométu, zaznamenáva rôzne dynamické premeny povrchu kométy pri približovaní sa k najbližšiemu bodu k Slnku, periheliu. Sonda Rosetta sa na cestu vydala v roku 2004 pod hlavičkou európskej vesmírnej agentúry ESA a stala sa prvou kozmickou sondou, ktorá obieha tieto starobylé dávne pamiatky vzniku Slnečnej sústavy a podrobne ich študuje. Cesta ku kométe trvala 10 rokov, jej dráha bola komplikovaná a popri ceste využívala i gravitačne kopance planét a 3 roky bola v stave hlbokého spánku (hibernácie).

Ako je na tom Rosetta

Rosetta je v súčasnosti od kométy vzdialená priemerne 60 km. Kométa sa borí cez studené oblasti kozmu vzdialená od Slnka 525 000 000 km. Najbližšie k Slnku sa bude nachádzať v auguste 2015. V novembri tohto roku ma sonda Rosetta priblížiť ku kométe až 10 km od povrchu kométy a skúsiť úspešne vysadiť lander, ktorý sa tak stane prvým ľudským vyslancom, ktorý bude skúmať kométu na jej povrchu. Tak ako spomináme na pamätné dní, keď sovietske či americké landery pomaly oťukávali Mesiac, tak isto i v novembri, ak všetko sa vydarí, budeme oslavovať po mnohých rokov ako pamätný deň ľudstva, túžby zdolávať nezdolateľné.

Orbiter i lander spoločne nesú 20 špecializovaných prístrojov a celková misia je navrhnutá na minimálne jeden rok činnosti. Samozrejme dĺžka aktívnej činnosti sondy či landeru sa môže predlžiť. Už neraz z minulosti sa misia predlžovala napr. u marťanských vozidiel Spirit či Oppurtinity, ktorý je už desaťročie aktívny a i aktuálne nám posiela úchvatne obrázky z povrchu Marsu.

Porovnanie s americkým veľkomestom Los Angeles (blogs.elcorreo.com)

Veľmi zaujímavý prístroj na palube je napríklad ultrafialový spektrometer, ktorý skúma ďaleku oblasť ultrafialového žiarenia. Výhodou oproti optickému ďalekohľadu je hlavne to, že vidí isté javy, ktoré nie sú viditeľne optickými prístrojmi, pretože niektoré vysokoenergetické javy sú viditeľné len v oblasti ultrafialovej. Pri kométe tento prístroj, nazvaný ako Alice, by mal skúmať dynamiku ľadu a plynov na povrchu kométy i v okolí kométy (kómy).

Kométy sa často označujú ako špinavé snehové gule. Sú pozostatkami prvotných fragmentov, z ktorých vznikli jadra dnešných planét. Pri postupnom gravitačnom pošťuchovaní a zražiek z prvotných fragmentov vznikli planetesimaly, z ktorých pozostavaju planetárne jadra a u terestrických planét i plášť a kôra je práve zostavená s týchto prvotných úlomkov. No nie všetok plyn a prach sa spotreboval pri vytváraní planét a trpasličích planetiek. Zo zvyšku sa vytvorili dnešné známe asteroidy, komét, mrňavé meteroidy a mikrometeroidy. Tieto „zvyšky“ skoro bez úhony obiehajú po miliardach rokov Slnko a skrývajú tak kľúč k odhaleniu základných záhad vzniku a vývinu Slnečnej sústavy. To je i z jeden najdôležitejších dôvodov, prečo astronómovia posielajú ku kométam stroje vyrobené ľudmi, aby odhalili tajomstva, ktoré chceme odhaliť a pochopiť. Alice je schopná detekovať plyny o teplote len 16 kelvinov.

Pristroj Alice i rada ďalších prístrojov ma tiež odhaliť pôvod „dvojlaloku“, zvláštneho tvaru kométy. Sú laloky produktom zrážky asteroidu a kométy? Dvoch komét? Alebo tvar určil žhavý pôvod zrážok medzi planétesimaly v rannom vývine Slnečnej sústavy? Otázok je mnoho.

Zdroje:
astronomy.com
en.wikipedia.org