Objavujeme vzdialené galaxie, rozmýšľame nad medzihviezdnymi cestami, pozastavujeme sa nad otázkami bytia či vzniku vesmíru, ale to, čo máme pod našimi nohami, je nám zahalené tajomstvom. Áno, máme už nejaké základne delenie na zemské jadro, plášť a kôru, objavujeme rôzne geologické vrstvy, jedná plná nafty, druhá plná živíc. Nedávno sme dokonca objavili naznak podpovrchového oceánu 4 krát masívnejšieho ako majú spoločne všetky pozemské oceány. Ale i napriek tomu tápame sa v domnienkach, pretože ešte stále sme poriadne nepreskúmali vnútorne vrstvy našej Zeme.
Predpokladáme, že jadro je pevná guľa zo železa a niklových zliatin s priemerom zhruba 1220 km.. Nedávno sa zistilo, že teplota jadra je vyššia, ako sa predpokladalo. Teplota jadra sa datuje okolo 6000 ºC.
Magnetické pole vzniká rotáciou pevného jadra v roztávenom taktiež rotujúcom vonkajšom jadre.
Je známe, že magnetické pole je variabilne, čiže mení sa jeho intenzita, pretože pevne jadro z neznámych príčin mení rýchlosť svojej rotácie.
Ako sa skúma vnútro zemegule
Hranice vnútorného a vonkajšieho zemského jadra sú viac prispôsobivejšie podmienkam panujúce vo vnútri našej Zeme
Hlavným nástrojom spoznávania zemského jadra sú analýzy akustických vĺn produkovaných pri zemetraseniach s intenzitou väčšou, ako je 6. stupeň Richterovej stupnice. Dvojzemetrasenia sú na štúdium jadra perspektívnejšie, ale tento jav je veľmi vzácny.
Geofyzik Hrvoje Tkalcic z univerzity v Canberre so svojím týmom analyzoval 24 zemetrasení od roku 1961 do 2007 na zistenie rýchlosti rotácie jadra. Prišli nato, že nie je konštantná.
Jadro v zisťovaných rokoch svoju rotáciu spomaľoval i zrýchľoval. Tuhé jadro má rotáciu vyššiu ako vonkajšie jadro okolo neho. Rotácia je len rýchlejšia o 0,25 až 0,48 zlomku stupňa za rok. V 70. a 90. rokoch sa jadro pohybovalo rýchlejšie, v 80. rokoch spomaľovalo.
Ako sa správa železo a niklové zliatiny pri vysokých teplotách a obrovskom tlaku?
Arianne Gleasonová so svojimi kolegami si zobrali na mušku železo a nasimulovali podobné podmienky, ako panujú vo vnútornom jadre.
Pri simulovaní sa železo podrobilo špeciálne diamantovej kovadline, ktorá vytvára vyšší tlak ako 200 miliard Pascalov, a podrobne sa zaznamenali každé zmeny na vzhľade a povrchu kovu. Výsledok simulovania hovorí, že mechanická pevnosť železa je za podmienok blízke v zemskom jadre pomerne nízka. Môžme to interpretovať tak, že železo pri tak vysokom tlaku je mäkšie a nie naopak tuhe a pevné, ako sa nám terajšie modely snažia naznačiť. Taktiež to znamená, že hranice vnútorného a vonkajšieho zemského jadra sú oveľa slabšie a viac prispôsobivejšie podmienkam panujúce vo vnútri našej Zeme.
Zdroj: national-geographic.cz