Venuša, Zem, Mars: Rozdielne planetárne príbehy

Predstavte si Venušu, Zem a Mars. Aké sú si rozdielne. Venuša, horké peklo s atmosférou plnou kyseliny sírovej a mohutným skleníkovým efektom. Mars, chladný červený svet s náznakmi vyschnutých riečisť a s tenkou atmosférou, ktorú tvorí oxid uhličitý, stopy vodnej pary a iných plynov. A Zem? Modrá oáza v temnom ebene vesmíru, s prekypujúcim životom i na miestách, kde by to nik nečakal. V najmrazivejších miestach Antarktídy, sopečných horkých sopuchov pod oceánmi i arzénový blízky zdroj nerobí baktériám problém sa prispôsobiť a aktívne žiť.

Ako je možné, že Zem je tak prívetivá pre život?

Najnovšia štúdia na túto tému sa objavila v Nature Geoscience. Pojednáva o rádioaktívnych prvkov vo vnútorných oblastiach Zeme. Prečo práve rádioaktívne prvky? Pri ich rozpade vzniká teplo. Zohrieva tak kryštalické jadro i vonkajšie zemské jadro. Vonkajšie zemské jadro je tekuté, žhavé, otáčajúce okolo kryštalického jadra zo železa a niklu. Vznika efekt na spôsob dynama. Z rotácie vonkajšieho zemského jadra, poháňaného teplom rádioaktívnych prvkov a nahromadenej zbytkovej energie z čias kreácie Slnečnej sústavy, vzniká zemské magnetické pole. Toto pole chráni Zem pred slnečným vetrom i kozmickým žiarením, prichádzajúce mimo našej Slnečnej sústavy.

A tu je prvý rozdiel medzi vývinom Marsu a Zeme. Mars má polovičné rozmery a jednu desatinu hmotnosti. Taká malá hmotnosť znamená, že obsahuje omnoho menej rádioaktívnych prvkov rozptýlených medzi hmotou Marsu. Už po 2-3 miliardach vychladlo marťanské jadro a neprodukovalo ekvivalentné magnetické pole.

Kozmické paprsky spoločne so slnečným vetrom postupne odviali atmosféru Marsu. Dnes má Mars tenkú atmosféru, tlak je o 100 až 150 krát slabší a ľad i kvapalná voda pri tak malých tlakov vyparuje (ľad sublimuje).

Venuša je rozmerovo i hmotnostne na rovnakej úrovni ako Zem. U nej ale nastal opačný teplotný proces ako u Marsu. V začiatkoch éry Slnečnej sústavy Slnko pálilo na Venušu tak akurát. Po čase sa ale jas Slnka zvyšovalo a i obývateľná zóna sa presúvala do hlbších zákutí Slnečnej sústavy. Spočiatku na Venuši mohli vládnuť prospešné podmienky pre život. Ako Slnko zvyšovalo jas, slnečné paprsky začali ohrievať povrch Venuše a oxid uhličitý sa vyparoval do ovzdušia. Po istom čase skleníkové plyny, hlavne oxid uhličitý, vytvorili tak silný skleníkový efekt, že priemerná teplota vyrástla do dnešných dní na priemerných 464 stupňov Celzia.

Tri planéty, tri scenáre. Tak to bude i vo hviezdnych sústavách okolo nás. Koľko planét je práve prívetivé pre život v našej Galaxii? Kúpaju sa práve v tomto okamihu niekde vo vesmíre obyvatelia planéty vhodnej pre život a dumajú nad tým, či sú sami?

Zdroje:
Why we live on Earth and not Venus (sciencedaily.com)
Earth (en.wikipedia.org)