Hubble teleskop, náš strážca a pozorovateľ ďalekých javov, opäť blysol pozorovaním, ktoré počet otáznikov zvýšilo.
Pozorovanie horúcich jupiterov odhalilo deficit vodnej pary a veľkú odchýlku od stávajúcich teórii. Merania odhalili desatinu až jednu tisícinu vodnej pary predpovedanej teóriami.
Merania odhalili desatinu až jednu tisícinu vodnej pary predpovedanej teóriami
Hubble pozoroval 3 exoplanety, HD 189733b, HD 209458b a WASP-12. Ich vzdialenosť sa datuje od 60 po 900 svetelných rokov. Vedci sa zamerali hlavne na detekciu vody v atmosfére. Pre astronómov sú vhodnými objektmi na pozorovanie vodnej páry v atmosfére. Sú to planéty, ktoré nazývame horúce Jupitery. Tieto planéty sú tak blízko, že ich atmosféra sa rozpaľuje na 815 až 2200 °C. V atmosfére prebiehajú búrlivé procesy. Na základe tak vysokých teplôt je možné merať merateľné množstvo vodnej páry aj napriek extrémne slabému zdroju. Ako vieme, planéty nemajú svoj vlastný zdroj energie. Všetko svetlo pochádza ako odrazené svetlo od primárneho zdroja, hviezdy. Avšak, nie celé spektrum je nečinné odrazené k nám. Niektoré fotóny vybudia elektróny na vyššiu hladinu a pri rekombinácii vyžiaria fotón, ktorý ma typickú energiu na základe atómu (molekuly), z ktorého fotón vzišiel. Pri analýzovaní spektrálnych čiar sa nám javia ako absorpčné čiary daného prvku (molekuly). Na základe týchto poznatkov môžeme zistiť chemickú štruktúru atmosféry danej planéty.
Pozorovanie odhalilo deficit vodnej pary a veľkú odchýlku od stávajúcich teórii. Merania odhalili desatinu až jednu tisícinu vodnej pary predpovedanej teóriami.
Niekde je rozkol.
Vedci musia nájsť vhodnejší model pre dynamiku atmosféry horucích Jupiterov. No ma to aj dobrú stránku. Konečne s určitosťou môžeme povedať, že vieme detegovať vodnú paru vo vzdialených exoplanétach. Výsledky merania poukazujú aj na vec, že musíme akceptovať menšie množstvo vody vo vývoji planét podobne Zemi. Zdá sa, že vývoj v niektorých hviezdnych systémov je odlišný. Keďže horúce Jupitery za svoj čas migrujú, je možné, že pred dávnymi časmi pri vzniku mala planéta dosť vody. Akonáhle sa približovala k materskej hviezde, voda sa mohla ľahko odparovať do vákua alebo vplyvom ultrafialového svetla sa molekula vody rozbíjala na kyslík a vodík. Iste je, že treba faktor odparovania vody pri tak blízkych vzdialenostiach od hviezdy určite zahrnúť. A je možné, že uvedené teórie platia len pre vzdialené planéty.
Zdroje:
astronomy.com
wikipedia.sk