«

»

Lis 03 2013

Mediálne šialenstvo? Druhá Zem?

 

Pohľad z planéty Kepler-78b
(facebook.com)

Po spŕške mediálnej lavíny sa dozvedáme o objave druhej Zemi, ako to vždy býva s odstupom každých troch mesiacoch.

Okrem nepresných a zavádzajúcich informácii o planete a navodeniu falošnej atmosféry objavu, si autori dovolia tvrdiť o vhodnosti planéty života na báze uhlíku.

Tento článok má poukázať, že tieto informácie sú nepresné a má uviesť fanúšikom exoplanét tie presné pozorované dáta.

Bojovník Keppler

Naše oko do veľkých diaľok vesmíru, ktoré už nehladí do diaľky po tom, ako zlyhali zotrvačníky ale dodnes jeho dáta zo skoršieho obdobia pozorovania nás udivujú.

Jeho ďalšie využitie je zatiaľ v nedohľadne, ale už prichádzajú prvé nápady a to sú napr. pozorovanie komet, asteroidov či trpasličích planét v Edgeworthov‑Kuiperovom páse alebo vytypovanie jednej najdenej exoplanéty a pomocou 2 zotrvačnikov sledovať jej atmosféru.

Teleskop Kepler
(cloudfront.net)

Jeho zorné pole sa sústreďuje na hranicu súhvezdia Labute a Lýry.

Má 1050 kg, vyniesla ho 07.marca 2009 americká raketa Delta zo slávneho mysu Cape Canaveral.

Energiu získava z fotovoltaických panelov o ploche 10,2 metrov štvorcových.

Keppler pozostáva z teleskopu typu Schmidt‑Cassegrain s veľkým zorným polom a malou svetelnosťou…

Je to najvhodnejší typ na pozorovanie exoplanét takzvanou tranzitnou metódou.

Kepler pozoruje 100 000 hviezd, je schopný zaznamenať malé výkyvy jasnosti ktorejkoľvek hviezdy, čo môže znamenať prechod planéty cez hviezdny kotúč ale i hviezdna erupcia/supererupcia.

Analýzy svetelných diagramov sa posiela na Zem, kde rôzne tímy pomocou počítačov spracovávajú údaje ale i s pomocou verejnosti na stránke planethunters.org kde sa môžete zapojiť i Vy.

Ohnivé peklo aneb druhá Zem?

Úlovkom Keplera je i planéta Kepler‑78B. Ako už z názvu vyplýva, obieha hviezdu Kepler‑78.

Táto hviezda spoločne s planétou je vzdialená 400 svetelných rokov.

Vyznačuje sa neobvyklou drahou okolo svojej materskej hviezdy.

Jej polos respektíve vzdialenosť dráhy od hviezdy je 1 600 000 km, narozdiel od Merkúru ktorý je vzdialený priemerne 57 miliónov kilometrov.

Jeden rok na Kepler‑78b trvá 8,5 hodiny. Jedna tretina nášho dňa, je pre potencionálnych obyvateľov celý rok.

Jeden pozemský rok je na povrchu Kepler‑78b 1095 rokov.

Hustota planéty je podobná s našou planétou, čiže je tam zhoda v celkovom zložení prvkov a minerálov.

Atmosféra pre blízkosť ku hviezde praktický neexistuje, keby aj, tak len jemná plazma nabitých částic z hviezdy spoločné miešaná z korónou hviezdy, keďže ide o hviezdu typu G ako je naše Slnko.

Povrch planéty utvára láva a veľmi vysoká teplota, pri ktorej sa taví i olovo a rozpaľuje železo do modra podľa zákona tepelného žiarenia absolútne čierneho telesa.

Prečo ju dnes nachádzame tak blízko u hviezdy bez toho aby po miliardach rokov nespadla do hviezdy alebo nebola gravitačné odmrštená?. Táto záhada nedá astronóm spávať. Ako je možne, že je tak blízko? Je nemožne, aby vzdialenosť od hviezdy bola rovnaká po celu dobu utvárania hviezdnej sústavy, keďže hviezda sa kŕmila a zväčšovala svoj objem a menila i gravitačne efekty, tak i planéta postupne menila svoju vzdialenosť. A pri takej blízkosti buď by sa zrazila s hviezdou alebo by dostala kopanec od silnejúcej gravitácie. V opačnom prípade ak by jej pôvodná vzdialenosť bola omnoho väčšia a postupne by sa skracovala diaľka od hviezdy až by bola tam kde ju pozorujeme. Tým pádom je ale jasne, že skôr či neskôr spadne do ohnivého kotúča rozpáleného 6000 stupňovým povrchom.

Verdikt?

Existuje realne takáto scéna?
(facebook.com)

Zistili sme po zhrnutí základných astronomických a vydedukovateľných informácii zhromažďované teleskopmi, že o druhu Zemi sa nejedná v žiadnom prípade, maximálne tak zložením a hmotnosťou, tak ako ani Venuša nie je dvojčaťom našej Zemi (v rámci niektorých charakteristík sú dvojičky, ale v našom termíne dvojčatá rozumieme fakt, že je planéta príhodná k životu a nachádza sa v obývateľnej zóne).

Taktiež sa domnievame, že planétu pozorujeme pri vzácnej záverečnej agónii, ktorá sa skonči jasným zábleskom a utopením jadra planéty hviezdnym žhávym povrchom.

 

Zdroje: osel.cz, wikipedia.org

O autorovi

Eduard Boldižár

Permanent link to this article: https://exospace.cz/medialne-sialenstvo-druha-zem/

Napsat komentář

dialog-information.png
Uvítáme všechny komentáře na téma článku. Nevhodné příspěvky a spamy jsou moderovány. Moderaci provádí členové redakce ExoSpace.cz.


Pravidla pro psaní komentářů

1. Diskutující je povinen dodržovat zákony České republiky. Je zakázána jakákoliv propagace nezákonných činností.
2. Diskutující se k sobě chovají slušně. Neurážejte ostatní uživatele.
3. Snažte se nerozpoutávat hádky a nezapojujte se do nich.
4. Je zakázána jakákoliv reklama či inzerce.
5. Snažte se vyvarovat off-topic (mimo téma) příspěvků.
 

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna.

Můžete použít tyto HTML štítky a atributy: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial
Forum ExoSpace.cz
Facebook
RSS
Twitter
YouTube
Napište nám
SlideShare
Telegram