Sirôtky v okolí klastra Abell 2744

Klaster Pandorina (astronomy.com)

Hubblov teleskop pozoroval takzvaný klaster Pandora (Abell 2744) obsahujúci zhruba 500 galaxií. Ako vieme, vo význame Pandorinej skrinky ako metafory sa ukrýva všetko zlo sveta. Tento klaster galaxií ale neobsahuje zlo a popravde, i keby tam žili nejakí mimozemšťania, zlo nie je uchopiteľné, ale je len hodnotiacim prvkom ľudského konania, a jediným rozhodcom pojmu zlo, ničota, temnota a ďalšie všemožné synonyma, je samotný človek. Klastr bol pomenovaný preto, že v ňom sa našlo veľa nepravidelných chuchvalcov hmoty.

Predpokladá sa, že sú pozostatkami dávnych zražiek a zničených galáxii. Či už vplyvom nejakej galaktickej zrážky, kanibalizmu či vplyvom silných slapových síl. Hubblov teleskop sa práve zameral na to slabé halo okolo klasteru Pandorina vzdialeného 4 miliardy svetelných rokov. Halo je zložené z hviezd, ktoré boli vytrhnuté zo svojich materských galaxii. Vedci z Instituto de Astrofisica de Canarias (IAC) zhromaždili čo najviac forenzných dôkazov o tých dávnych roztrhnutí galaxii veľkých ako naša Mliečna dráha. Časový úsek roztrhania galaxii je veľmi dlhý. Nečakajte, že ho uvidíte v online režime. Celý proces sa odohrával zhruba 6 miliard rokov, prakticky minimálne 3,8 miliardy od vzniku Vesmíru. Počet zničených galaxii na základe sily hala okolo klastra sa udáva 6 galaxii veľkých ako naša Galaxia. Prvotným impulzom k roztrhaniu galaxii mohla silne ovplyvniť zrážka klaster Pandorina s iným menším klastrom. Pri zrážke sa zmenila výslednica gravitačných síl, za čo si pravdepodobne „odskákali“ 6 galaxii.

Chuchvalce pozostatkov galaxii neskôr putovali do stredu kopy galaxii (klastra), kde je miera gravitačných síl najväčšia, a dokonal proces rozpitvávania samotných galaxii na jednotlive hviezdy potulujúc sa ako bezdomovci v ruchu veľkomesta (klastra). Ignacio Trujiilo z IAC poznamenal, že dáta sú veľmi cenné do skladania mozaiky vzniku a vývoja galaxii. Mirela Montes (IAC) súhlasne potvrdzuje, že teória o migrácii galaxii v strede masivných kôp galaxii súhlasí s pozorovaním.

Hubblov teleskop (nasa.gov)

Veľkosť jasu hmly, respektíve hala predstavuje 10 % z celkového jasu klastru Pandorina. Predstavuje to približne 200 miliard opustených hviezd obiehajúc okolo jadra kopy galaxii. Nato, aby tento svit bol vôbec pozorovaný, bol využitý HST v infračervenej oblasti. Skutočne len HST má technologickú výbavu, ktorý môže pozorovať opustené hviezdne sirôtky. Taktiež pozorovanie v infračervenom pásmu poskytlo pár dôležitých faktov o hale tohto mraku hviezd. Hviezdy v hmle obsahujú vysoký podiel kovov, čiže látok s protónovým číslom väčším ako má hélium (aj keď v niektorých prameňoch sa lítium a berýlium považujú za nekovy). Znamená to, že hviezdy sú minimálne z druhej a tretej generácie hviezd obohatenej o kovy z prvej generácii hviezd. Aby vôbec bolo vidieť takéto obsažne dáta, museli vedci využiť jav zvaný gravitačné šošovky v infračervenej oblasti. Ku gravitačnej šošovky dochádza vtedy, ak bližší objekt (v tomto prípade klaster Pandorina) svojou gravitáciou ohýba svetlo vzdialeného objektu a je tak možné pozorovať veľmi vzdialené mimogalaktické objekty, ale taktiež študovať podrobnejšie gravitačné účinky a rozloženie hmoty bližšieho objektu, čo sa využilo aj v tejto štúdii.

Zdroje: 
astronomy.com
en.wikipedia.org