Extrémne podmienky vo vnútri plynných obrov

Jovialna exoplaneta (facebook.com)

Vedci z Lawrence Livermore National Laboratory prvýkrát simulovali podmienky panujúce v jadrách jovialných planét. Na základe vykonanej simulácie majú prve relevantné skúsenosti v simuláciách takéhoto druhu. Taktiež cieľom je sledovať panujúce podmienky vo vnútri týchto plynných obrov počas ich vzniku a vývinu. Štúdia sa hlavne zamerala na štvrtý najhojnejší prvok vo vesmíre a je základom stavby životných organizmov, uhlík. Pri simulácii sa využil najväčší a najvýkonnejší laser na svete: National Ignition Facility (NIF).

Tento laser stlačil vzorky na 50 miliónov atmosfér. Podobný tlak panuje aj vo vnútri Jupitera či Saturnu. Vedci využili ako vzorku diamant. Na vzorku mierilo 176 laserov z 192 za účelom vytvorenia silnej tlakovej vlny. Diamant je najmenej stlačiteľný prírodný materiál na svete. No už behom menšieho časového úseku ako je 10 miliardin sekundy sa vzorka vyparila. Všetky zmeny na vzorke zaznamenávali vysokorýchlostne počítače tak, aby zaznamenali všetky dostupné javy v takom extrémnom prostredí. Taktiež sa experiment snažil čo najviac obmedziť vysokú teplotu. Výsledok experimentu ale nebol úplne zdarný. Teplota bola vyššia, ako sú skutočne podmnienky vo vnútri plynných obrov.

Vnútro Jupitera (pics-about-space.com)

Jovialné planéty nazývame všetky tie, ktoré nemajú pevný povrch, ale skladajú sa z plynových substancií. Medzi túto kategóriu patrí Jupiter, Saturn, Urán či Neptún a exoplanéty typu horucí Jupiteri a ďalšie plynné exoplanety.

Ide o prelomovú simuláciu, ktorá dúfajme naštartuje ďalšie. Všetky informácie o dynamike vnútorných procesov plynných obrov čerpáme z teórie kvantovej mechaniky. Výsledky simulácie potvrdili platnosť kvantovej mechaniky, ale taktiež sa vynorili ďalšie otázky.

Bádanie extremných podmienok vo vesmíre je v plienkach. Pred nami sú ďalšie simulácie a experimenty, ktoré nám môžu mnoho objasniť o podmienkach vzdialených ľudskej skúsenosti.

Zdroje: 
astronomy.com
wikipedia.sk