«

»

Srp 01 2014

Ďalšia záhada kométy 67P/Churyumov-Gerasimenko

rosetta67p_1

Jadro kométy 67P/Churyumov-Gerasimenko (obrázok pochádza z animácie na blogu esa.int)

Sonda Rosseta, tohtoročná najprestížnejšia sonda na všetkých svetoch obývaných ľuďmi či ich umelými výtvormi-strojmi (Antarktída, Mesiac, Mars a obežnici planét), sa priblížila k svojmu cieľu. Tým je kométa 67P/Churyumov-Gerasimenko. Obeh baryocentra (Slnko) trvá 6,45 rokov a jednú otáčku vykoná za 12,7 hodín. V novembri tohto roka sa uskutoční vysadnutie malého landeru Philae na povrch kométy. Bude to veľká udalosť, ktorá ďalej posunie motiváciu ľudského bádania.

20. júla 2014 sa sonda Rosseta priblížila ku kométe na vzdialenosť 5500 km. Pri tomto stretnutí zobrazovací systém Osiris zobrazil najcharakteristickejšie rysy kométy 67P/Churyumov-Gerasimenko. Vedcov najviac zaujal útvar pri „krku“ kométy, čiže prepojenie medzi „komentárnymi jadrami“ aj keď pochopiteľné, jadro je len jedno. Nejedná sa o dve kométy, ktoré obiehajú okolo svojho spoločného ťažiska. Pri „krku“ kométy je oblasť najvyššieho albeda.

Vedcov najviac zaujal útvar pri „krku“ kométy, kde je oblasť najvyššieho albeda.

Vysvetlením tak jasného miesta môže byť iná topológia povrchu kométy či odlišné zloženie materiálu na povrchu, ako je v zbytku kométy. V lokalite vysokého albeda môže byť množstvo ľadu, ktoré zvyšuje odrazivosť samotného miesta. Na definitívne rozhodnutie snímky nestačia. Aj napriek tomu, že sonda bola vzdialená od kométy 5500 km, kamery neboli schopné poskytnúť väčšiu rozlíšenie, ktoré vyjadrujeme vo veličinách m/pixel.

philae-artist

Umelecké zobrazenie puzdra Philae (telegraph.co.uk)

Je možné, že oblasť nemusí byť odlišná od zvyšku kométy. Ovplyvniť snímky môže i uhol, pod ktorým sa meria povrch objektu. Ako prebieha meranie? Spektrálna analýza prebieha buď tak, že zobrazovací systém vyberie vlnovú dĺžku, ktorú bude merať. Tieto vybrané vlnové dĺžky sú vysielané určitými elektrónmi špecifického atómu a na základe toho môžeme určiť zloženie povrchu. Druhý postup je podobný, vysielač spektrálneho systému vyšle rôzne vlnové dĺžky a podľa zloženia sa rozptýlia či odrazia späť k analyzátoru a podľa toho sa nielen určuje zloženie, ale i 3D modelovanie skúmaného objektu.

Prvé obrázky kométy zo sondy Rosetta ukazovali jadro kométy v podobe kačičky. Vyhotovené snímky kométy boli prevedené do animácie:

Pozrite sa na anaglyfovou animáciu jadra kométy (kliknite na obrázok; animácie veľkosť 7.5 MB):

67p_anaglyph

Zdroje: 
astronomy.com
wikipedia.org

O autorovi

Eduard Boldižár

Permanent link to this article: https://exospace.cz/dalsia-zahada-komety-67p-churyumov-gerasimenko/

Napsat komentář

dialog-information.png
Uvítáme všechny komentáře na téma článku. Nevhodné příspěvky a spamy jsou moderovány. Moderaci provádí členové redakce ExoSpace.cz.


Pravidla pro psaní komentářů

1. Diskutující je povinen dodržovat zákony České republiky. Je zakázána jakákoliv propagace nezákonných činností.
2. Diskutující se k sobě chovají slušně. Neurážejte ostatní uživatele.
3. Snažte se nerozpoutávat hádky a nezapojujte se do nich.
4. Je zakázána jakákoliv reklama či inzerce.
5. Snažte se vyvarovat off-topic (mimo téma) příspěvků.
 

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna.

Můžete použít tyto HTML štítky a atributy: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>