Kapteynova hviezda a jej obežníci

Kapteynová hviezda a jej planéty (astronomy.com)

Svet za humnou skrýva tajomstva, o ktorých sme ani netušili. Reč je o Kapteynovej hviezde, okolo ktorej sa predpokladajú dve obiehajúce planéty.

Hviezda je trpaslík spektralného typu M1. Táto hviezdna sústava je vzdialená 13 svetelných rokov od našej Zeme. Je veľkým predpokladom, že jedná z planét je vhodne vzdialená od materskej hviezdy a je tak planetárnym kandidátom na nájdenie života.

Medzinárodny tím astronómov na Queen Mary University v Londyne potvrdil, že jedna z obiehajúcich planét sa skutočne nachádza vo vhodnej vzdialenosti od červeného trpaslíka a vzdialenosť je vodítkom, v akom stave sa bude nachádzať voda. Kvapalný stav vody je najideálnejší pre vznik i vývoj života takého, aký nám je známy na našej planete Zem.

Kapteynova hviezda je pomenovaná po svojom holandskému objaviteľovi Jacoobovi Kapteynovi, ktorý ju objavil koncom 19. storočia. Kapteynova hviezda je druha najrýchlejšie sa pohybujúca na oblohe po Barnardovej hviezde a patrí do galaktického hala našej Mliečnej dráhy. Predpokládá se, že Kapteynova hviezda patrila do najväčšej guľovej hviezdokopy Mliečnej dráhy nazvanej Omega Centauri (NGC 5139), o ktorej sa hovorí, že je jadro už neexistujúcej trpasličej galaxie roztrhanej slapovými silami Mliečnej dráhy. Hviezda má tretinovú hmotnosť ako Slnko a radíme ju podľa klasifikácie ako červený trpaslík M1. Môžme ju vidieť v súhvezdí Maliar (Pic). Najlepšie táto hviezda vynikne na amatérskom ďalekohľade. Metódu, ktorá zistila dve obiehajúce planéty, nazývame metódou radiálnych rýchlostí. Táto metóda si všíma aj tie najjemnejšie odchýlky periódy vlastného pohybu hviezd na základe Dopplerovho princípu a bola u Kapteynovej hviezdy využitá s prístrojom HARPS, spektrometra na Európskom južnom observátoriu. Pomocou Dopplerovho javu sa dajú zistiť základne charakteristiky objavených planet, napr. ich obežná doba či hmotnosť. Dáta sa môžu kombinovať aj s inými prístrojmi, v tomto prípade sa posudzovali spoločne aj dáta spektrometru HIRES nachádzajúceho sa v Keck observatóriu a PFS u Magellan/Las Campanas observatóriu.

Zariadenie na meranie radiálných rychlostí HARPS (www.eso.org)

Na základe zistených údajov sa zistilo, že planéta b je najmenej päťkrát hmotnejšia ako Zem a obieha svoju materskú hviezdu každých 48 dni. Táto obežná doba je vhodná na udržanie kvapalného skupenstva vody, čo je základným predpokladom života takého, ako ho poznáme.

Druha planéta nazvaná Kapteyn c je masívna Superzem a jej zistene charakteristiky sú odlišne od prvej planéty. Obieha okolo hviezdy raz za 121 dni. Vedci sa domnievajú, že vplivom vzdialenosti planéty je pre prípadný život veľmi chladná, pretože červený trpaslík vysiela málo svetla a tepla do takejto vzdialenosti. Nesmieme ale zabudnúť, že sú to len domnienky, a je možné, že Kapteyn c môže hostiť život. Vedzme situáciu, že atmosféra je plná skleníkových plynov ako oxid uhličitý, metán či vodná para a ich kombináciou môže vzniknúť životodarný planetárny systém. Samozrejme, pri hviezdach, ako sú červení trpaslíci, nesmieme zabudnúť, že počas svojho života prežívajú búrlivé obdobia a stavajú sa z nich eruptívne premenne hviezdy. V tejto aktívnej fáze je napr. k nám najbližšia hviezda Proxima Centauri. Počas tohto obdobia sa objavujú mohutne erupcie a množstvo čiernych škvŕn na povrchu a chrlí do priestoru množstvo škodlivého ultrafialového žiarenia, a preto planéty podporujúce život budu musieť mať vyvinutú vrstvu ozónu, aj planéty, ktoré sú či nie sú v obývateľnej zóne. Obývateľna zóna je len hrubé vymedzenie vhodných zón života a v skutočnosti nemusí predstavovať realitu, ide len o konštrukt v hlavách vedcov pre zjednodušenie vedeckeho bádania.

Zdroj:
astronomy.com