Vírová galaxia v röntgenovom svetle

Vírová galaxia v röntgenovom svetle (astronomy.com)

M 51, známa i ako Vírová galaxia, podľa klasifikácie ide o špirálovitú masívnu galaxiu videnú v smere súhvezdia Poľovne psy. Je k nám otočená celou svojou plochou, takže vynikne jej štruktúra špirálových ramien. Bola objavená francuzským astronómom Charlesom Messierom 13. oktobra 1773. Jej vzdialenosť od nás je 37 miliónov svetelných rokov.

Už dlhodobo je pre astronómov neoceniteľným študijným materiálom, podla ktorého môžu stávať svoje teórie platné pre konkrétne javy vo vesmíre. Platí to aj pri skúmaní röntgenovej emisie.

Stred galaxie M51 na snímke dalekohledu HST (blackhole.stardate.org)

Astronómovia získali milión sekúnd pozorovania Vírovej galaxie v röntgenovom obore. Pozorovanie prebehlo na sonde Chandra, ktorá je pod hlavičkou riadenia NASA. Pomocou týchto lúčov môžeme detegovať javy a objekty, ktoré sú v obore viditeľnom príliš slabé alebo neviditeľne. Taktiež voľba vesmírneho röntgenového ďalekohľadu miesto pozemného je kvôli tienénu röntgenových lúčov atmosférou. Objekty, ktoré vyžarujú obrovské množstvo röntgenového žiarenia, sú neutronové hviezdy v binárnej sústave, pár neutrónových hviezd obiehajúce po špirale k sebe, a čierna diera požierajúc svojho hviezdneho partnera Výdatným zdrojom emisie X lúčov sú taktéž aktívne jadra galaxii nazývané pekuliárne galaxie, v ktorých sa nasycuje obrovské supermasívne čierne diery o niekoľko miliónov až miliard hmotnosti Slna. S tým súvisia i pojem kvazar, blazar či rádiové galaxie, čo je pojem združujúc jeden jav, ale v rôznom vývine.

Stred M51 v röntgenovom žiarením (blackholes.stardate.org)

Na základe úvodnej fotografie vidíme jasne fialové pole a fialové objekty, objekty vyžarujúc X emisie, spoločne s pozorovaním ďalekohľadu Hubble v optickej sfére elektromagnetického žiarenia vznikol výsledný obrázok. Dáta teleskopu Hubble majú zelenú, červenú a modrú farbu. Na základe výsledku môžeme povedať, že tak ako každá iná galaxia má veľa X emisné objekty, ako sú čierne diery a neutrónové hviezdy požierajucich svojich partnerov. Výhoda skúmania, keď porovnáme našu galaxiu s Vírovou galaxiou, je v tom, že netienia vysokoenergetické zdroje medzihviezdne mračna nachádzajúce sa v centre našej galaxie, a Vírová galaxia je ten pravý objekt postavený k nám kolmo svojou rovinou. Tieto pozorovania sú veľmi dôležite pre výskum vesmíru, poodhaľuje život temných, takmer nežiarivých tvorov a ich vývin. Za krátky čas, po ďalšom schválení pozorovacieho času sa ledačo nové dozvieme.

Zdroje:
astronomy.com
wikipedia.org