Astronómovia odfotografovali vzdialenú galaxiu, ktorá podla jej tvaru vyzerá ako Tykadla, oveľa bližšie galaxie. Na jej vzhľade sa podpísala gravitačná šošovka.
Všade tam, kde je mnoho hmoty, sa môže uplatniť jav gravitačnej šošovky
Metoda gravitačnej šošovky bola už pred takmer storočím predpovedaná svetoznámym fyzikom Albertom Einsteinom. Metoda využíva jav, keď vzdialené zväčša neviditeľne teleso sa zjasni javom silnej gravitácie bližšieho telesa. Podmienkou je, aby ich pozorovateľ videl v tej istej rovine na oblohe. Pri bližšom pohľade môžme povedať, že svetlo vzdialeného objektu je deformovane (ohýbane) gravitačným poľom bližšieho telesa a v ideálnom prípade môžme vidieť Einsteinov prstenec. Einsteinové prstence sú ale veľmi zriedkavé. Oveľa častejšie je vidieť okolo bližšieho telesa dva či tri objekty toho istého vzdialeného telesa.
Tato metóda je veľmi vďačná pre výskum. Gravitačnú šošovku môžu zapríčiniť obrovské kopy galaxii, aktívne galaxie, kvazary či blazary, čierne diery a neutrónové hviezdy. Všade tam, kde je mnoho hmoty, čo znamená v reči všeobecnej teórii relativity i silné gravitačné priťahovanie, sa môže uplatniť jav gravitačnej šošovky. Aj naša hviezda, tak ako i ostatné, ohýbajú svetelnú vlnu. Merať ohyby svetelných lucov Slnkom je ovšem zvlášť obtiažne. Na svedomí má veľká žiara našej hviezdy. Pri slnečnom zatmení už po desaťročia sa pomocou gravitačnému šošovkovaniu overuje platnosť Einsteinových téz.
Zdroj:
Best view yet of merging galaxies in distant universe (astronomy.com)
Gravitační čočka (wikipedia.org)