Čierna diera sa môže prejavovať ako gravitačná šošovka (technet.cz)
Už pár desaťročí vedci diskutujú o neprebádanej oblasti okolo problemtike čiernych dier. Jednou zo záhad, ktorá trápí modernu astrofyziku, je otázka, čo sa stane s informáciou, ktorá spadne pod horizont udalosti. Sú dve názorové skupiny. Prvá hovorí, že informácia sa stratí do nenávratna a jej obsah sa zničí. Druhá oponuje tým, že informácia sa zachová a pomocou zložitých interakcii blízko čiernej diery sa vyžiari časom obsah informácie.
Snaženie vedcov smeruje k objasneniu základného zákona o páde informácie do čiernej diery.
Kvantová mechanika si priam žiada zachovanie informácie a nie jej skazu
Important!
Čtěte také:Väčšia šanca na chytenie gravitačnej vlny
Gravitačná šošovka sprostredkovala pohľad na vzdialené galaxie
Čo sa stane s touto informáciou?
Navždy sa pod horizontom udalosti stratí? Na túto otázku sa snažil nájsť odpoveď Dejan Stojkovic, profesor fyziky na univerzite v Buffale.
Podla Stojkovica informácie, ktoré vstupujú do čiernej diery nie sú nenávratne preč.
Skúste hodiť mincu do čiernej diery; zachová sa informácia o minci? Alebo bude stratená navždy v nenásytnosti gravitácie? (stargate.wikia.com)
Princípom môže byť takzvaná korelácia, čo je pojem výmeny fotónov medzi časticami. Za určitých okolnosti spoločne s javom Hawkingovo žiarenie by mohli byť niektoré informácie späť vyžarované do vesmíru v zachovalom stave.
Tieto korelácie rastú s časom a pozorovateľ, ktorý by čakal vhodnú chvíľu, by mohol zaznamenať informáciu, ktorú pred nejakou dobou nechal padnúť.
Problém takzvaného informačného paradoxu trápi fyzikov už 40 rokov. Hawkingové žiarenie nepočíta s novým javom korelácie, takže vyžiarená energia neobsahuje žiadnu informáciu o minulom stave častice. To odporuje kvantovej mechanike, ktorá si priam žiada zachovanie informácie a nie jej skazu. Taktiež je možné, že síce informácia sa v čiernej diere zachová podľa kvantovej mechaniky, ale jej vydolovanie je nemožné a navždy ostane v pasti mocnej gravitácie.
Spoluautor štúdie je i doktorand na univerzite v Buffale Anshul Sainim. Štúdia vyšla v prestížnom vedeckom časopise Physical Review Leeters.
Zdroje:
sciencedaily.com
en.wikipedia.org
Vyplňte prosím dotazník o používaném softwaru a dejte nám tak vědět, jaký je váš oblíbený software!
Microsoft odebral CERNu status akademické instituce. Proč se tak stalo? Změnil Microsoft licenční podmínky? Hrozí něco podobného i českým ústavům?
Loading tweets...