Prvého októbra sa zavreli brány väčšiny vládnych agentúr a milióny zamestnancov zostali doma. To samozrejme zasiahlo celé Spojené štáty. Obrovskú ranu dostala aj NASA, ktorá okrem strediska v Houstone odkiaľ sa riadi Medzinárodná vesmírna stanica a budovy v ktorej sa pripravovala na štart družica MAVEN zavrela prakticky všetko. Osemnásť tisíc vedcov a inžinierov spolu s ďalšími súkromníkmi dostali neplatené voľno. Dočasne sa zrušil dokonca aj web NASA.gov, televízia NASA-TV a účty na sociálnych sieťach. Viac než dva týždne trvajúci „shut-down“ sa však dočkal svojho konca. V týchto chvíľach sa pracovníci vracajú do kancelárií, výrobných hál a ďalších priestorov a začínajú doháňať zameškané.
Je teda čas ohliadnuť sa späť a zrekapitulovať si všetky dôležité udalosti. Riadiace stredisko v Houstone samozrejme ostalo aktívne, astronauti na obežnej dráhe sa vypnúť nedajú a prerušením komunikácie by sa mohli ohroziť ich životy. Po niekoľkých dňoch si NASA vydupala výnimku pre MAVEN, ktorá už čoskoro zamieri k Marsu. Tu išlo hlavne o to, že zmeškanie dvadsaťdňového štartovacieho okna by znamenalo dvadsaťšesť mesačný odklad a ďalších šesťdesiat miliónov dolárov nehovoriac o strate dôležitých vedeckých dát nielen zo samotnej sondy, ale aj z roveru Curiosity, pre ktorý bude slúžiť ako retranslačná stanica.
Všetky automaty pod správou JPL fungovali aj cez sedemnásť dní trvajúcu platovú neschopnosť. Jedná sa hlavne o spomínanú Curiosity, ďalej Opportunity, Mars Odyssey, MRO, Cassini, Dawn, JUNO, Voyagery a ďalšie.
Sonda LADEE začiatkom októbra úspešne dosiahla obežnú dráhu Mesiaca. Na túto misiu nemala politika USA vplyv, keďže vesmírnej mechanike nerozkážete a prílet sa rozhodne oddialiť nedal.
Zastavili sa však všetky výskumy, výroba, jednoducho všetky „nepodstatné“ činnosti. Dnes už našťastie pracovníci NASA opäť začínajú nabiehať do denného rytmu a snáď o niekoľko mesiacov doženú zameškané. Rád by som napísal, že všetko dobre dopadlo, ale táto polmesačná diera sa bude zapĺňať veľmi ťažko. Nejde tu len o rozpracované projekty, ktorých má tak veľká agentúra neúrekom. Takmer osemnásť tisíc ľudí zostalo zo dňa na deň bez práce a s nimi ďalšia polovica štátu. Každý takýto hluchý deň stál vládu stovky miliónov dolárov, ktoré zaplatia daňoví poplatníci. Ale aj takéto veci sa dejú. Posledná platová neschopnosť v USA bola v rokoch 1995/96 a trvala dvadsaťjeden dní.
Hlavné je teraz to, že peniaze opäť prúdia, ľudia sa môžu vrátiť do práce a nečakané prázdniny sa skončili.
Zdroje informácií:
http://en.wikipedia.org/
http://www.jpl.nasa.gov/
Zdroj obrázku:
http://dmnewsi.files.wordpress.com/2013/09/government_shutdown.jpg?w=1000