Prvý tranzit Super-Země 55 Cancri e pozemským teleskopom

Možný pohľad z bohatej hviezdnej sústavy (facebook.com)

Tím astronómov vrátane Ray Jayawardhana z York University objavil tranzit super-Zeme pred hviezdou s charakteristikami podobnými, ako má naša hviezda Slnko. Hviezda je označená ako 55 Cancri a planéta ako 55 Cancri e, kde malé grécke písmena označujú exoplanéty.

Pri žltom trpaslíkovi obiehajú okrem zmienenej 55 Cancri e aj 55 Cancri b,c,d a f. Môžme povedať, že hviezdny systém 55 Cancri obsahuje minimálne 5 planét a je dosť možné, že sa tam ukrývajú ďalšie planéty, ale súčasný stav našej techniky nie je tak výkonný, aby ich detegoval.

Tranzit exoplanéty 55 Cancri je úspechom, pretože objav bol oznámený na pozemskom ďalekohľade. Konkrétne na teleskope Nordic Optical Telescope na ostrove La Palma v Španielsku.

Je prvým pozemským ďalekohľadom, ktorý pozoroval tranzit exoplanety cez hviezdny kotúč. Musel si ale zmienený teleskop pomôcť so skoršími dátami daného systému z vesmírnych teleskopov.

Nordic Optical Telescope (da.wikipedia.org)

Hviezdny systém je vzdialený 40 svetelných rokov. Je zložený z primárnej zložky A a červeného trpaslíka B, ktorí spoločne obiehajú okolo baryocentra (ťažisko resp. hmotný stred) sústavy. Červený trpaslík od hlavnej zložky je vzdialený 1065 AU (astronomical unit-astronomická jednotka).

Exoplanéta 55 Cancri e bola objavená pri tranzite okolo disku hviezdy a spôsobila veľmi malé „zatemnenie“ hviezdy. Pokles žiare hviezdy spôsobeného tranzitom činil 0,05 % normálnej žiare. Dĺžka tranzitu činila 2 hodiny. Exoplanéta 55 Cancri e je 8krát hmotnejšia a 2krát väčšia ako naša Zem. Je najvnútornejšou planétou v hviezdnom systéme, čiže je najbližšia planéta k hviezde 55 Cancri A. Na privrátanej strane vystupuje teplota až 1700 stupňov. Exoplanéta je už desaťročie známa. Predtým ju identifikovali pomocou metódy radialných rýchlosti, neskôr na základe tranzitnej metódy (teleskop Hubble) a potvrdený infračerveným vesmirným teleskopom Spitzerom.

Tento „precedens“ objavu nás posúva k mnohým ďalším objavom práve pozemskými teleskopmi. Vidíme, že doba a s ňou technika ide rýchlo dopredu a otvárajú sa nám netušené možnosti výskumu mladého oboru astronómie – hľadanie a študovanie planét obiehajúcich okolo iných hviezd ako Slnko; a s tým je spojený i výskum na poli astrobiologie.

Taktiež tieto výsledky pomôžu v budúcej generácie vesmírnych teleskopov, ktoré sa už chystajú ochutnať temnotu vákua a pokúsiť sa nájsť mnoho kamenných planét podobne Zemi.

Misia TESS má vyštartovať ku kozmu v roku 2017 kozmickou agentúrou NASA a má hľadať kamenné exoplanéty rozmermi a hmotnosťami podobné Zemi, a misia PLATO navrhnutá na rok 2024 Európskou vesmírnou agentúrou ESA má podobnú úlohu.

Zdroje: 
astronomy.com
en.wikipedia.org