«

»

Bře 01 2015

Záhadné škvrny na trpasličí planete Ceres

ceres

Záhadné škvrny na trpasličí planéte Ceres (sciencedaily.com)

Sonda Dawn sa neúprosne približuje k trpasličej planéte Ceres. Pri svojej ceste za posledné mesiace už zhotovila snímky ostrejšie, ako sú z Hubblovho teleskopu. Najnovšia snímka ale všetkých prekvapila. Nie že by sme tam našli oceány s bujnujúcim životom, ale dve prazvláštne jasné body vysokého albeda (odrazivosti slnečného svetla).

19. februára 2015 bola sonda Dawn vzdialená 46 000 km od Ceres a vtedy boli snímky zhotovené.

Ceres s Vestou sú dve najhmotnejšie telesa v hlavnom páse asteroidov

Vysvetlenie pôvodu týchto dvoch škvrn môže byť od aktívnej sopky (v našej Slnečnej sústave nič výnimočné, viď Jupiterov mesiac Io či dusikové gejzíry na Neptúnovom mesiaci Triton), ale taktiež to môže byť vysoká koncentrácia ľadu či hornín odrážajúc vysoké percento svetla (napr. rôzne druhy skla, sopečné horniny a pod.). Na identifikáciu pôvodu týchto škvŕn sonda Dawn je ďaleko.

Cesta na obežnú dráhu

Dňa 6. marca 2015 pomocou svojho iónového pohonného systému ma byť Dawn navedený na obežnú dráhu okolo Ceresu. Princip ionového motora v sonde Dawn je, že urýchľuje ionizované atómy xenónu von do medziplanetárneho prostredia, a tak vytvára pohyb objektu (sondy) pomocou zákona akcie a reakcie. Nasledujúcich 16 mesiacov budú mať vedci z University of California v Los Angeles stále lepší a lepší výhľad na geologické útvary trpasličej planéty. Dúfajú, že získajú hlbšie poznatky z oblasti vzniku a následného vývoja Ceresu.

Návšteva u planétky Vesta

Sonda Dawn v rokoch 2011-2012 navštívila obrí asteroid (planétka) Vesta a priniesla o tejto pozoruhodnej planétke mnoho informácii. Nasnímala až 30 000 snímok povrchu planétky. Taktiež uskutočnila neoceniteľné merania, ktoré nám umožnili detailnejšie pochopiť geologickú históriu tretej najväčšej planétky v hlavnom pásme asteroidov medzi Marsom a Jupiterom.

Stredný priemer planétky Vesty je 525 km, zatiaľ čo Ceres, najväčší objekt v hlavnom páse asteroidov, má 950 km. Ceres s Vestou sú dve najhmotnejšie telesa v hlavnom páse asteroidov a tretia najhmotnejšia planétka Pallas má len nepatrne väčší rozmer ako Vesta.

vesta-rotace

Rotujúce planétka Vesta (wikipedia.org)

dawn

Sonda Dawn (blogs.voanews.com)

ceres_full

Planétka Ceres pohľadom sondy Dawn (space.com)

Zdroje:
astronomy.com
en.wikipedia.org
space.com

O autorovi

Eduard Boldižár

Permanent link to this article: https://exospace.cz/zahadne-skvrny-na-trpaslici-planete-ceres/

1 ping

Napsat komentář

dialog-information.png
Uvítáme všechny komentáře na téma článku. Nevhodné příspěvky a spamy jsou moderovány. Moderaci provádí členové redakce ExoSpace.cz.


Pravidla pro psaní komentářů

1. Diskutující je povinen dodržovat zákony České republiky. Je zakázána jakákoliv propagace nezákonných činností.
2. Diskutující se k sobě chovají slušně. Neurážejte ostatní uživatele.
3. Snažte se nerozpoutávat hádky a nezapojujte se do nich.
4. Je zakázána jakákoliv reklama či inzerce.
5. Snažte se vyvarovat off-topic (mimo téma) příspěvků.
 

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Můžete použít tyto HTML štítky a atributy: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>