Luna, poodhaľ svoje tajomstva

Odvrátená strana Mesiaca (wikipedia.it)

Mesiac, Selena, Luna, básnili o nej poetické duše, vzrušene rozpravaju o nej vedci, robotické oči ju ohmatávajú v celej nahote lesknúcich sa kráterov a a rozbiehavých jasných pásov, žiariace sťa by malé nepolapiteľne Slnká. No stále, po tisícročia snenia a bádania má svoje záhady a zákutia otázok, ktoré nám nedajú spávať. Aký je pôvod našej Luny? Ako sa vyvijal naš Mesiac pred a po etape veľkého bombardovania meteroidov?

Dnešné moderné teorie predpokladajú, že pri veľkom bombardovaní, krátke epické obdobie vývinu Slnečnej sústavy plné zrážok a chaosu, si to k našej už skoro vyvinutej planéte namierila planetesimála veľkosti Marsu a v ohni zrážky sa časť zemskej už vyvinutej kôry odparila do tichého vákua a časť ostala obiehať okolo Zeme spoločne s materiálom planetesimály. Gravitácia postupne určila smer, čiastočka po čiastočke zlepovali sa behom niekoľkých miliónov rokov a vznikol symbol zamilovaných párov i ako základ gregorianského kalendára používaného až dodnes.

Predpokladaný zrod Mesiaca (bubblews.com)

Nad tým sa zamyšlali Wright Steinn Singudsson, profesor astrofyziky, a jeho postgradualný študent Arpit Roy, si uvedomili, že absencia morí na odvrátenej strane Mesiace, čo znamená i rôzna hrúbka kôry v rôznych častiach Mesiaca, ma priamy pôvod v rozložení hmoty pri vznikaní Mesiaca zo zrážky. Ma sa za to, že na odvrátenej strane je hrúbka kôry oveľa väčšia ako je na prívratnej strane Mesiaca. Tento nepomer naznačuje výskyt mesačných morí. Na prívratenej strane sú mnoho tmavých hladkých rovín, nazvaných moriami, zatiaľ čo odvrátená strana je typická obrovským množstvom kráterov a malým množstvom morí. Moria vznikli všade tam, kde tenká kôra nebránila vylievaniu lávy pri páde meteroidov na povrch Mesiaca. Cez hrubú kôru sa nedostanú žhavé lávové prúdy ani po zrážke s asteroidom na povrch.

Prečo je taký nepomer v hrúbke mesačnej kôry?

Bola počas obdobia bombardovania rovnomerne rozložená magma pod povrchom, alebo je nejaký jav, ktorý zapričinil dnešný vzhľad povrchu Mesiacu?

Mesiac je menší ako planéta Zem, preto chladol rýchlejšie. Pri vzniku bol Mesiac 10 až 20 krát bližšie ako je dnes, v tomto období sa vytvorila i viazania rotácia, čo znamená súhlas rotácie okolo svojej osi s obehom okolo materskej planéty. Keďže, Mesiac bol blízko k Zemi ako je tomu dnes, vplyvom gravitácie sa udržiavalo žhavý plášť i kôry Mesiaca bližšie k Zemi, zatiaľ čo odvrátená strana nepocíťovalá vplyv slapových síl a preto rýchlejšie chladla, kôra hrubla a kôrnatela. A v tom čase, keď prišlo obdobie Veľkého bombardovania, tenká kôra privratenej strany vplyvom slapových síl bola stále žhava a pri dopadoch meteroidov vytekalo množstvo horúcej lávy, ktoré vytvorili bazaltové a čadičové polia, základ dnešných mesačných morí. Na odvrátenej strane sa diala iná situácia, plášť bol vyhasnutý, kôra popraskaná a jej hrúbka z dôvodu stuhnutia lávy veľká, pri dopade meteroidov sa vytvorili len kratéry bez doprovodných javov ako zasypávanie melkých časti pod kôrou čí tryskanie magmy na povrch.

Rychlejši chladnutie kôry predpokladá i viacej obsahu hlinika a vápnika v horninách ako na privratenej strane Mesiaca.

Tieto argumenty by mali byť ďalším z dôkazov, aký bol vývin Mesiaca v raných štádiách, a až automatické sondy či ľudské výpravy na povrch odvrátenej strany Mesiaca a porovnaním už zo znamými faktami rozhodne, kde sa pravda ukrýva.

Zdroj:
sciencedaily.com