Vedci z Brown Univerzity a z Carnegie Institution for Science analyzovali drobné guľôčky z taveného skla v horninách dovezených posádkami Apollo z Mesiaca. Prišli s teóriou, že za vznikom takýchto čiastočiek sa podieľali takzvané „ohnivé fontány“.
Množstvo izotopov uhlíku ukazuje na podobné zloženie ako tu na Zemi.
Štúdia bola publikovaná v Nature Geoscience a ukazuje sa, že ohnivé fontány na Mesiaci sú spojené s veľkou prítomnosťou uhlíka. V kombinácii s kyslíkom vytvára oxid uhoľnatý s chemickou značkou CO. Práve oxid uhoľnatý je prchavým výbušným plynom, ktorý spôsobuje ohnivé fontány.
Vedci v minulosti si mysleli, že uhlík a vodík na Mesiaci po jeho vzniku bol vzácny. V posledných rokov bádania, ale vedci našli nielen tieto dve prvky, ale i síru, chlóru a fluóru v sopečných „korálkach“.
Sopečné koralky resp. guľôčky v horninách boli privezené misiou Apollo 15 a 17 (posledná misia).
V mesačnej hornine sa nachádzajú kryštály olivínu. Chemický vzorec olivínu je (Mg,Fe)2[SiO4].
Pomocou procesu inklúzie sa časť magmy uvelebíla v pasci kryštálu olivínu. Oxid uhoľnatý vedcom ale dlho unikal pozornosti. Detekčné metódy síce našli niektoré prchavé látky v malom množstve, ale až v posledným mesiacoch objavili oxid uhoľnatý, ktorý prirodzené vysvetľuje ohnivé fontány.
Množstvo izotopov uhlíku, či už ako súčasť oxidu uhoľnatého alebo iných látok, ukazuje na podobné zloženie ako tu na Zemi. Potvrdzuje to i dávnu zrážku s telesom podobné Marsom a Zemou, po ktorej vznikol náš Mesiac.
Zdroje:
sciencedaily.com
en.wikipedia.org