Búrlive dni našej hviezdy

Slnečná erupcia blízko stredu (astronomy.com)

Slnko, naša životodarná hviezda, opäť vystrkuje rožky. Astronómovia sú samozrejme z každej udalosti na našej jedinečnej (pre nás, inak je to najtuctovejší žltý trpaslík v našej Galaxii) hviezde nadšení.

Aktívna oblasť slnečného povrchu nazvaná 2158 dňa 10. septembra v čase 17:48 svetového času vyprodukovala mohutnú slnečnú erupciu, ktorú sonda Solar Dynamics Observatory (NASA) pozorovala v priamom prenose.

Co SDO dělá

Sonda SDO je určená na pozorovanie aktivity slnečného povrchu. Taktiež úlohou sondy je skúmať účinky Slnka na biosféru Zeme. Čiže skúmať, ako ovplyvňuje slnečný vietor, tok energetických častíc, svetla a tepla na vývoj života na Zemi. Treba pripomenúť, že vývoj života neskončil a i my sme súčasťou evolučných vývojových procesov. SDO skúma Slnko vo viacerých pásiem elektromagnetického vlnenia.

Americká slnečná sonda SDO (wikipedia.org)

Ďalšou významnou úlohou SDO je skúmať magnetické polia na Slnku a príčiny vzniku slnečných škvrn a taktiež erupcii.

O co vlastně jde

Zadefinujme si slnečnú erupciu. Na základe poznatkov o dynamike slnečného povrchu môžeme povedať, že je to masívna explózia s energiou ekvivalentnou miliarde megaton TNT. Slnečná erupcia sa šíri rýchlosťou milión kilometrov za hodinu, čo môžeme povedať, že je to rýchlosť okolo 0,05 % rýchlosti svetla. Zväčša sú slnečné erupcie blízko aktivných zón, v ktorých sú mnoho slnečných škvrn.

Slnečná škvrna na snímke z júna 2014 v porovnání so Zemou (suntrek.org)

Slnečná škvrna sa definuje ako oblasť zníženej lokálnej intenzity magnetického poľa. Takýto stav potláča konvektívne prúdenie na povrchu Slnka a hmota vplyvom tejto absencie môže ochladnúť o pár stoviek až tisícky kelvinov, čo ma za následok vznik umbry a penumbry. Pojem umbra znamená úplný tieň a okolo nej je penumbra čiže polotieň. Tieto dve stavy nedostatku svetla môžeme pozorovať pri zatmení Slnka, Mesiaca, Jupiterových mesiačikov či rôznych experimentov so svetlom. Slnečné erupcie a slnečné škvrny súvisia so slnečným cyklom, ale o tom sa budeme podrobnejšie zaoberať v inom článku.

Búrlivý prejav slnečné aktivity – polárna žiara, fotografovaná z paluby ISS v auguste 2014 (space.com)

Táto slnečná erupcia mieri k nám, resp. jej koronárna zložka. Erupcie vznikajú ako výsledná činnosť chaotického preskupovania lokálnych magnetických pólov. Astronómovia sa domnievajú, že nestabilné magnetické prostredie urýchľuje v jednom okamihu obrovské množstvo hmoty ku koróne, kde sa plazma zohrieva na pár desiatok miliónov kelvinov. Plyn je ale veľmi riedky, skoro dokonale vákuum. Preto ak by sme boli prítomní blízko koróny Slnka, nepociťovali by sme vplyv obrovskej teploty koróny (pre znázornenie neberieme vplyv teploty fotosféry ani chromosféry). Na základe meraní astronómovia zaradili slnečnú erupciu do triedy X 1.6. Ak porovnáme triedu X 2 s X 1, X 2 je dvakrát silnejšia erupcia ako X 1. X 3 od X 1 je trikrát silnejšia. Pre jemnejšie delenie sa zaviedlo rozlišovanie na desatinnom stupni. Slnečná erupcia X 1.6 nie je tak mohutná, aby poškodila družice či elektrické diaľkové rozvody. Na človeka nemá vplyv ani tá najsilnejšia slnečná erupcia, pretože škodlivé žiarenie je tienené atmosférou. No naša technika od počítačov končiac kardiostimulátormi nie je imunná voči poruchám magnetického poľa Zeme, ktoré zapričinuju vysokoenergetické častice ako protóny, ionty, atómy vodíka a hélia a tieto poruchy môžu spôsobiť zaťaženie (zoskratovanie) energetickej sústavy, tepny nášho technologického pokroku.

Nižšie je uvedené video explózie z 10. septembra vo všetkých vlnových dĺžkach, v ktorých SDO pozoruje.

Zdroje: 
astronomy.com
en.wikipedia.org