Družice MMS pre štúdium slnečných búrok vypustené

Umelecký obrázok sond MMS (sciencedaily.com)

Dňa 13. 03. 2015 po úspešnom štarte v čase 22:44 vychodoamerického času sa do vesmíru dostali štyri kozmické sondy NASA MMS (Magnetospheric Multiscale Misssion). Náplňou ich výskumu bude jav zvaný rekonexia. Tento jav je príčinou tých najväčších zdrojov explozíí rôzneho pásma žiarenia v Slnečnej sústave.

Do vesmíru ich vyniesla komická raketa Atlas z Cape Canaveral Air Force Station na Floride.

Po dosiahnutí obežnej dráhy sa v intervale 5 minút oddelovala každá jednotlivá sonda. Ich označenia sú MMS A, MMS B, MMS C a MMS D. Tím vedcov a inžinierov, ktorý má nastarosti sondy MMS, potvrdil „zdravie“ každej jednotlivej sondy. Nasledujúcich pár týždňov bude tím vedcov skúšať funkčnosť jednotlivých prístrojov.

Formácia všetkých štyroch sond bude pre potreby vedeckého bádania v tvare pyramídy.

Ako dochádza k rekonekci (wikipedia.org)

Jim Buch, vedúci vedeckého tímu z Southwest Research Institute v San Antoniu (SwRL), ktorý mal na starosti konštrukciu prístrojov na sondách, povedal: „ Po desiatich rokov plánovania a inžinierskych prác sme konečne pripravený isť do práce. Nikdy sme nemali možnosť podrobne študovať tieto javy, odohrávajúce sa v atmosférach planét s pričinením magnetického poľa dotyčnej planéty.“

Štvorica sond prinesie vôbec prvý trojrozmerný pohľad na javy prebiehajúce v zemskom magnetickom ochrannom poli.

Schéma družice MMS (mms.gsfc.nasa.gov)

Pôvabný výsledok javu rekonexie (facebook.com)

Rekonexiou chápeme ako výbušný jav zmeny voľnej magnetickej energie na termálnu časť (zahriatie plazmy) a netermalnú časť, a tou je urýchľovanie častíc. Časté rekonexie sú známe zo slnečného povrchu a sú katalyzátorom vzniku erupcii a protuberancii.

Vedci dúfajú, že im misia priblíži a načrtne lepšie pochopenie prebiehajúcich procesov v magnetickom poli Zeme a ďalších planét.

Výskum má i praktickú stránku. V prípade mohutnej slnečnej erupcii nám umožní pochopiť javy pri stretu plazmy s magnetickým poľom Zeme a lepšie tak ochrániť pozemské elektrické prístroje.

Misia MMS nám môže pomôcť nielen k pochopeniu magnetického poľa Zeme, ale i ďalších planét, Slnka, hviezd, neutrónových hviezd i čiernych dier.

Použite detektory na zaznamenanie ultrarýchlych procesov a rozpadov častíc sú 100krát rýchlejší, ako vôbec doteraz bol vynesený do vesmíru.

Zdroje:
sciencedaily.com
fmph.uniba.sk
kozmo-data.sk
mms.gsfc.nasa.gov