Astronómovia z University v Granadě v Španielsku sa zamerali na najvnútornejšie oblasti disku okolo čiernej diery. V ich hľadáčiku neboli obyčajné čierne diery, ale supermasívne čierne diery.
Ako najsľubnejší kandidát na skúmanie blízkeho prostredia supermasívnej čiernej diery sa stal kvazar Q2237-0305, známy tiež veľmi vzácnym úkazom, Einsteinovým krížom.
Rozmer supermasívnej čiernej diery v Q2237-0305 dosahuje veľkosť Slnečnej sústavy
Einsteinov kríž vzniká pri gravitačnej (mikro)šošovke. Vidíme vtedy pri hmotnom objekte 4 obrazy omnoho viac vzdialeného objektu.
Hmotný blízky objekt, ktorý spôsobuje Einsteinov kríž, je galaxia nazvaná Šošovka Huchra. Je vzdialená 400 miliónov svetelných rokov, zatiaľ čo kvazar sa nachádza až 8 miliard svetelných rokov!
Important!
John Peter Huchra (1948-2010) bol americký astronóm, pôsobiaci na Harvardovej-Smithsoniánském astrofyzikálním stredisku. Na základe pozorovaní niektorých špirálových galaxií dokázal odvodiť vek Vesmíru na 9 miliárd rokov, čo bola polovica vtedy uvažovaného veku. Na konci 80. rokov objavil tzv. Veľkú stenu, zhluk galaxií dlhý 600 miliónov a široký 250 miliónov svetelných rokov, druhú najväčší známu superštruktúru vo Vesmíre. Je po ňom pomenovaná gravitačne čočkující galaxie, ležiace pred kvazarom zvaným Einsteinov kríž.Bez gravitačnej (mikro)šošovky by sme neboli schopný študovať zmienený kvazar. Prinajlepšom by sme ho registrovali ako bodový vzdialený bod bez detailov.
Čo sú kvazary?
Sú to veľmi vzdialené, malé, ale výkone sviečky vo vesmíre. Ich rozmery sú zvyčajne pár desiatok až stovek svetelných rokov. Jas jedného kvazaru je (100 ÷ 1000)krát väčší ako jas našej Galaxie (Mliečna dráha).
Structure of the Accretion Disk in the Lensed Quasar Q2237+0305 from Multi-Epoch and Multi-Wavelength Narrow Band Photometry (arxiv.org)
Ich ohromná produkcia energie spočíva v konzumácii plynu a prachu supermasívnou čiernou dierou. Sú obrovské – rozmer supermasívnej čiernej diery v Q2237-0305 dosahuje veľkosť Slnečnej sústavy.
Projekty OGLE a GLITP sú práve zamerané na pozorovanie pomocou gravitačného (mikro)šošovkovania. V rámci projektov sa desiatky rokov zbierali skúsenosti s pozorovaním extra slabých objektov a výsledky sú pozoruhodné.
Astronómovia tak pomocou palety vesmírnych a pozemských teleskopov mohli študovať najbližšiu stabilnú oblasť okolo horizontu čiernej diery.
Na porovnanie, pozorovať okolité blízke prostredie okolo horizontu udalostí je ako pozorovať euro mincu vzdialenú 100 000 km od pozorovacieho stanovišťa. Uznáte, že je to náročný výskum.
Zdroje:
Einstein’s Cross under the gravitational microlens (phys.org)
Structure of the Accretion Disk in the Lensed Quasar Q2237+0305 from Multi-Epoch and Multi-Wavelength Narrow Band Photometry (arxiv.org)
Einstein Cross (en.wikipedia.org)