Svetlá chvíľka v tragédii japonskej sondy Hitomi

Kopa galaxií v súhvezdí Persea na snímke družice Chandra; farebný štvorec sú dáta získané družicou Hitomi a zobrazujú rýchlosť prúdenia plynu v kope (spaceflightnow.com)

Japonská sonda Hitomi ešte predtým, než sa odmlčala navždy, priniesla niektoré pozoruhodné zistenia o procesoch v kope galaxií Perzeus.

Len dva a pol dňa bola sonda aktívna v získavaní dát z ďalekého kozmu, až dňa 26. marca 2016 sa rozpadla a prestala vysielať dáta. Čo za ten kratučky čas zistila?

V srdci (v strede) kopy galaxií Perzea, ktorá je od nás vzdialená 250 miliónov svetelných rokov, je netypický pokoj.

Prečo netypický?

Obvykle stred kôp galaxií tvoria masívne eliptické galaxie se supermasívnymi čiernymi dierami, ktoré sa doslova napchávajú plynom. Zároveň tak časť plynu vystrelí preč od supermasívnej čiernej diery ako ionizovanú súčasť kopy galaxií.

Pozorovanie sa uskutočnilo pomocou röntgenového spektrometru, pracujúcim v mäkkej častí röntgenového spektra.

Prečo RTG žiarenie?

Horúci ionízovaný plyn v okolí čiernej diery, zahriatý až na 50 miliónov stupňov Celzia vydáva do okolia množstvo tvrdého žiarenia, hlavne gamma žiarenia a RTG lúče.

Umelecká predstava družice Hitomi (flickr.com)

Zároveň vedci získali chemické charakteristiky ionizovaného plynu. Zistili prítomnosť napríklad železa, niklu, chrómu či mangánu. Práve takéto obohatenie plynu nie je žiadnou záhadou. Železo vzniklo pomocou jadrového zlučovania atómov a mangán, nikel i chróm vznikli pri kataklizmatickom výbuchu supernovy.

Škoda, že sonda odišla do večných lovíšť, pretože výsledky jej pozorovania priniesli až 30krát väčšiu kvalitu ako doterajšie poznatky z prostredia okolo supermasívných čiernych dier.

Výsledky ukazujú, že aktivita supermasívnych čiernych dier len málo prispieva k ionizovaní obrovského množstva plynu. Aspoň v tejto kope galaxii. Samozrejme, nevylučuje to väčšiu aktivitu v minulosti ani ďalšie možné vplyvy. O všeobecnejších záverov nemožno hovoriť, pretože pozorovanie v takej kvalite trvalo krátko.

Zdroj:
Japan’s Hitomi observatory made cosmic discovery before failing (spaceflightnow.com)
Hitomi (spacecraft) (wikipedia.org)