Sonda Messenger, navedená dňa 30. apríla 2015 na samovražednú misiu rovno k povrchu Merkúru, dodnes plní misku poznania novými poznatkami.
Vesmírna agentúra NASA oznámila vydanie prvého topografického modelu Merkúru. Na modeli pracovali ľudia z Planetary Data System (PDS), čo je organizácia, ktorá má za úlohu archivovať a distribuovať (resp. popularizovať) poznatky o planétach v širokej verejnosti.
V blízkosti severného pólu sa nachádza rozsiahla oblasť, pokrytá 1 meter hlbokým sopečným materiálom.
K dispozícii majú:
- 300 tisíc obrázkov povrchu Merkúru,
- milióny spektier, rôznych panorámatických i lokálnych máp,
- dokopy 10 terabajtov dát!
Takže, ako sami cítite, bohatosť dát vyústila k vytvoreniu prvej topografickej mape (modelu), ktorá zachycuje celý svet kráterov a plání.
Odkiaľ sa vzala globálna mapa?
Aby sme boli úplne presný, nie je to úplne prvá topografická mapa. Globálna topografická mapa vychádza zo staršej, nedokonalej a lokálnejšej mapy, ktorá nezachytila celý svet.
Z dôvodu nedostatočných dát staršia topografická mapa zachycuje len severnú a rovníkovú oblasť Merkúru. O mapovanie sa vtedy postaral laserový výškomer MLA (Mercury Laser Altimeter) na sonde.
Avšak mapovanie neprebiehalo na južnej pologuli, pretože dráha sondy Messenger bola veľmi výstredná (excentrická) a nemohla zachytiť južný skalnatý svet.
Vlastnosti globálnej mapy
Čo myslíte, koľko snímkov tvorí túto komplexnú mapu? Až 100.000!
Mapa zachycuje niektoré zaujímave vlastnosti povrchu Merkúru. Napríklad najvyššia výška na Merkúre je 4,48 kilometrov nad priemernou „nadmorskou“ výškou (pozor, moria Merkúr nemá!) a nachádza sa na južnej pologuli v oblastí najstaršieho terénu povrchu Merkúra.
Samozrejme mapa obsahuje i najnižšiu nadmorskú výšku s hodnotou 5,38 kilometrov pod priemernou nadmorskou výškou.
Ďalšou zaujímavosťou je ostrý pohľad na severný pól Merkúru. V blízkosti severného pólu sa nachádza rozsiahla oblasť (veľká ako 60% rozlohy USA), ktorá je pokrytá 1 meter hlbokým sopečným materiálom.
Important!
Sonda MESSENGER (Mercury Surface, Space Environment, GEochemistry and Ranging) štartovala 3. 8. 2004 a 18. 3. 2011 bola úspešne navedená na obežnú dráhu Merkúru. Účelom misie bolo poskytnúť globálnú mapu Merkúra a vykonať spektroskopické merania v ultrafialovom, blízkom infračervenom, gamma a röntgenovom odbore, ďalej vykonávať meranie magnetosféry a tenké atmosféry. Sonda pracovala až do vyčerpania paliva a 30. apríla 2015 bola riadene poslaná na povrch Merkúru, kde sa zrútila.
V závere môžeme zhodnotiť, že globálna topografická mapa patrí medzi najväčšie míľniky v skúmaní nehostinného sveta, Merkúru.
Na tomto pohľade na vulkanickej pláne na severnej pologuli Merkúru môžeme uvidieť impaktnú panvicu Mendelssohn o priemere 291 km (na pravom spodnom kvadrante), ktorý bol zrejme kedysi vyplnený lávou. V dolnej časti obrazu sú veľké hrebene, sformované v čase chladnutia lávy. Láva tu tiež zatopila krátery, ktoré majú vzhľad plytkých jamiek, prípadne z nich vidíme len okraje. Oranžová škvrna hore lokalizuje miesto, odkiaľ láva vytekala. Farby boli zvýraznené pre zdôraznenie druhovej rozmanitosti hornín. Vpravo bola sýtosť farieb znížená pre zobrazenie pravdepodobných reálnych farieb na tomto poli (nasa.gov, úprava ExoSpace.cz) |
Zdroj:
First Global Topographic Model of Mercury (nasa.gov)