MESSENGER: Nový pohľad na históriu Merkúru

Mapa horčíkovej / kremíkovej (naľavo) a neutrónovej (vpravo) absorpcie. Červená predstavuje najvyššie hodnoty, modrá najnižšia (newswise.com)

Nové mapy Merkúru od sondy MESSENGER odhaľujú odlišnosti v geochemické zloženie niektorých oblastí na povrchu. Mapy zaobstarala sonda MESSENGER a zistenia, ktoré prinášajú, môžu mať zásadný význam v chápaní histórie Merkúra.

Sonda Messenger (dlr.re)

Sonda MESSENGER skúma planétu Merkúr z obežnej dráhy od dňa 18. marca. 2011. Misia MESSENGER bola navrhnutá tak, aby odpovedala na mnoho záhad vrátane geologickej histórie Merkúru. Diaľkový prieskum chemického zloženia povrchu má práve poodhaliť rúško tajomstva z geologickej histórie.

Po navedení sondy Messenger začali prístroje X-Ray Spectrometer (XRS) a Gamma-Ray and Neutron Spectrometer (GRNS) prinášať dáta o povrchu Merkúru. Pomocou týchto prístrojov sa tak podarilo vyhotoviť dve geochemické mapy povrchu.

Meranie z röntgenového spektrometra

Mapy v prvom príspevku zaznamenávajú koncentráciu draslíka, tória, uránu, sodíka, chlóru a kremíka a pomery horčíka, hliníka, síry, vápnika a železa vzhľadom ku kremíku.

Doteraz boli snímky koncentrácii a pomerov niektorých prvkov málo rozlišíteľne a nekvalitné. Autori z tímu MESSENGER využili nových metód na zvýraznenie hlavných prvkov na povrchu Merkúru. Mapy zachycujú pomery horčíka a hliníku ku kremíku. Ide o prvú globalnú geochemickú mapu Merkúra a prvej mapy globalného rozsahu získanej pomocou techniky röntgenovej fluorescencie. Globálne mapy pomerov horčíka a hliníka boli spárované s menej priestorovo kompletnými mapami pomeru síry, vápnika a železa s kremíkom.

Najnápadnejšou oblasťou z geochemických oblasti na Merkúru má rozmer 5 000 000 km². Oblasť vykazuje najväčší pomer horčíka, vapníka a síry ku kremíku a najnižší pomer hliníka ku kremíku vôbec na celej planéte.

Meranie z gama spektrometra

Geochemické mapa v ortografické projekcii; stred je na súradniciach 50 ° N, -120 ° E (messenger.jhuapl.edu)

Druhý príspevok ukazuje mapy geochemického zloženia povrchu na základe neutrónového pozorovania na severnej pologuli Merkúru. Predstavuje prvú mapu absorpcii nízkoenergetických (tepelných) neutrónov rôznych prvkov na povrchu Merkúru. Mapy boli ziskáne z GRNS prístroja, ktorý je citlivý na emisiu neutrónov. Vedúci autor Patrick Peplowski z Johns Hopkins University Applied Physics Laboratory hovorí: „Z týchto máp vieme odvodiť distribúciu nízkoenergetických neutrónov na povrchu Merkúru.“

Porovnanie pôvodnej (rozlíšenie 200 km) a novej (rozlíšenie 100 km) mapy pomeru Mg/Si (messenger.jhuapl.edu)

Meranie tepelných neutrónov ukazujú, že najväčšia koncentrácia síry a železa sa nachádzajú v oblasti s vysokou koncentráciou horčíka, v ktorých je tiež najvyššia koncentráciu vápnika a najnižšie hliníka na Merkúru. Taktiež „ryhlé“ neutróny boli pozorované z oblastí s vysokou koncentráciou horčíka. Nezvyčajné chemické zloženie tejto oblasti s vysokou koncentráciou horčíka spolu s relativne tenkou kôrou môže znamenať, že sa jedná o pozostatok niekdajšej, v súčasnosti silne degradovanej panvy.

Na základe analýz sa vedci domnievajú, že história povrchu Merkúru je modelovaná hlavne sopečnou činnosťou. Posledná tvorba kôry sa odohrávala pred troma miliardami rokov. Odvtedy povrch Merkúru nebol významne zmenený (okrem zražiek s asteroidmi a kométami).

Zdroje: 
sciencedaily.com
en.wikipedia.org
messenger.jhuapl.edu
newswise.com