Mangalyaan konečne u Marsu (Mangalyaan finally at Mars)

Sonda Mangalyaan pod arénou vedcov (ndtv.com)

Aktualizováno. V utorok, dňa 5. 11. 2013, v čase 10:08 pod slnečným nebom s občasnými oblakmi zaburácely motory nosnej rakety PSLV, ktorá vyniesla indickú sondu Mangalyaan na pretiahnutú eliptickú dráhu smerom k Marsu s obežnou dobou 78 hodín a vzdialenosťou od Zeme v perigeu 377 km a v apogeu až 80 000 km. Zdá sa India zaradí do elitného klubu dobytia Marsu je otázne, výsledok sa dozvieme po ukončenom manévri na orbitálnu dráhu okolo Marsu. Mangalyaan ostane na našej pretiahlej eliptickej dráhe do 30 novembra a potom sa vydá na dlhú púť k Marsu. Na orbitálnu dráhu okolo Marsu bude pripravená v septembri v roku 2014. Rozpočet na misiu je úctihodných 70 miliónov dolárov, i táto cena demonštruje, že pôjde o jednoduchšiu misiu s cieľom demonštrovať kozmické indické technológie na zdolávanie ťažkých prekážiek a cieľov. Ak im to vyjde, bude to pre ekonomiku Indie pozitívny prínos, keďže indické firmy potvrdia svoju kvalitu v medzinárodnom trhu kozmických technológii. Nepriamo sa tým zvýši i HDP i životná úroveň ľudí.

Štart rakety PSLV so sondou Mangalyaan (ndtv.com)

Kozmické technológie majú budúcnosť prosperity i zabezpečovaní všetkých požiadaviek obyvateľstva (od solárnych elektrárni vo vesmíre až po ťažbu vzácnych kovov na asteroidoch).

Hlavným cieľom misie je overiť palubné systémy, system navigácie až k Marsu a zeefektívnenie stavaných prístrojov. Vedecká časť je minimalistická a ma za úlohu hľadanie stôp na povrchu Marsu. Ide len o zosumarizovanie a skvalitňovanie udajov už známych z minulých amerických či europských misii. Jeden z podcieľov má za úlohu hľadať stopy metánu na Marse a tak potvrdiť či vyvrátiť údaje od Mars Science Laboratory alias ľudovo nazývanej Curiosity. Meranie prístrojov Curiosity ukázalo, že výška metánu je extrémne nízka ako naznačovali doterajšie merania rádioteleskopmi na Zemi.

Indická sonda Mangalyaan (space.com)

Prístroje

• Lyman Alpha Photometer‑fotometer, hľadajúc vo vrchných častiach atmosféry vodik a a deuterium,
• Methane Sensor For mars‑analyzuje atmosféru Marsu a hľada diskutabilný metán a taktiež možný prístroj ktorý môže priniesť prekvapenie,
• Mars Exospheric Neutral Composition Analyzer‑hmotnostný analyzátor hľadajúci v atmosfere neutralné atomy,
• Thermal Infrared Imaging Spectrometer‑ analyzuje teplotné rozdiely na povrchu a taktiež jeho mineralogickú chemickú štrukturu,
• Mars Colour Camera‑ farebná kamera snímajúca povrch Marsu, tieto fotografie sú pre vedcov i širokú verejnosť na nezaplatenie.

Elipsa až na cestu k Marsu (kozme.cz)

Po príchode na orbitálnu dráhu na Marse môže pobudnúť 8 až 10 mesiacov až pokým nezhasne posledný prístroj. Komunikáciu so sondou a príjem cenných dát na Zem zabezpečuje americká sieť so sídlom v Autrálii Deep Space Network. Dúfajme, že všetko vyjde ako má a v našej ľudskej histórii to bude ďalší malý krôčik k dobytiu vesmíru. Aktuálne sa pripravuje sonda na druhý zážeh. Pri poslednom zážehu 30 novembra sa sonda vydá na Hohmnanovú dráhu k Marsu.

Zdroje:
scienceworld.cz
wikipedia.org
osel.cz