Mars – planéta obalená oxidom železitým už od nepamäti lákala snílkov i vedcov k predstavám o bujarom živote na Marse.
Už viacero sond, roverov od NASA či ESA, navštívilo červenú planétu za účelom zistiť vhodné podmienky panujúce v minulosti, ktoré mohli podporovať vznik života. Jedným z kritériom je prítomnosť vody. Voda ako základná kvapalina, v ktorej sa odohráva väčšina dôležitých biochemických reakcii, je možným indikátorom života. Za posledné roky vplyvom výskumu roveru Curiosity od NASA či sond obiehajúce Mars (MAVEN, Mars Reconnaissance Orbiter, Mars Odyssey, Mars Express (ESA) či indická Mangalyaan) sme sa o histórii vody na Marse mnoho dozvedeli. Dokonca objavy dávnych riečíšť Marsu, ktoré naznačujú podobné neutralné pH roztok vody také, aké má naša Zem s rôznorodým životom od baktérii po exotické spoločenstva meňaviek. Mnoho ľudí z laickej verejností verí, že na Marse existuje život, i keď primitivný (vo forme baktérii a vírusov).
Čo môžeme nájsť na Marse, nebude život, ale fosílie života
Táto dvojica má už na konte pár zaujímavých objavov. Nedávno sa preslávili obhajobou vlastného výskumu, že 3,5 miliard rokov staré bodky nájdené v australských horninách sú dodnes najstarším doložením existencie života počas histórie Zeme.
Craig Marshall je expertom v Ramanovej spektroskopii, jednej z najčastejších metód používaných v analytickej chémii. Princíp Ramanovej spektroskopie je, že dopadajúci laser rozvibruje molekuly, ktoré kmitajú v charakteristickom „móde“, a na základe toho sa vedia identifikovať organické a anorganické látky. Každá látka, či už organická alebo anorganická, pri vhodnom vybudení elektrónov z molekúl ma charakteristické vyžarovanie, resp. frekvenciu.
Dnes sa vedci na Univerzite v Kansase venujú odhaľovaniu štruktúry zemskej horniny podobnéj marťanskej hornine Ramanovou spektroskopiou. Pevne veria, že ďalšia záplava objavov na nich len čaká, a my budeme bedlivo sledovať ďalšie odhalenia z mozaiky života na Marse.
Zdroje:
sciencedaily.com
en.wikipedia.prg
crazyengineers.com
2 pings