Rosetta odhalila hlboké jamy na kométe 67P

Jama Seth_01 v strede obrázka (sciencedaily.com)

Pamätáte sa na sondu Rosettu, ktorá dodnes obieha kométu 67P/Churyumov-Gerasimenko? Ako Rosetta začala kométu obiehať, objavila na jej povrchu hlboké, takmer kruhové diery, resp. jamky.

Odkiaľ získala kométa takéto útvary?

Podľa novej štúdie, ktorá sa objavila v časopise Nature 2. 7. 2015, je povrch kométy 67P premenlivý, členitý až „chaotický“. Je to hlavne tým, že kométa sa približuje k svojmu perihéliu (najbližší bod k Slnku na obežnej dráhe) a začínajú sa uvoľňovať prchavé plyny (oxid uhličitý, oxid uhoľnatý či ľad meniaci na paru) procesom sublimácie (zmena z pevného skupenstva na plynne). Práve sonda Rosetta skúma rôzne deje na povrchu kométy.

K vysvetleniu, ako vznikajú tieto priehlbiny, štúdia analyzuje dáta sondy Rosetty.

Proces tvorby je obdobný ako na Zemi. Pri podpovrchovej erózii vplyvom vody vznikajú jaskyne. Materiál nad nimi sa môže ale zboriť, a tak vytvoríť jamu. Pri približovaní sa k Slnku čoraz viac vyparujú plyny v kométe. Tak sa vytvárajú vnútorne obrovské dutiny, u ktorých je len otázkou času, kedy sa zborí mateial nad nimi.

Selfie sondy Rosetty (colombia.com)

Predpokladom je, že tie najhlbšie jamy sú najmladšie. Aktivita povrchu kométy je za posledné dni najvyššia a i sublimácia plynov (oxid uhličitý, oxid uhoľnatý a ľad na vodnú paru) rastie. Tak sa tvoria tie najhlbšie útvary v kométe.

Európska vesmírná agentúra ESA dňa 23. júna 2015 predĺžila misiu na ďalších deväť mesiacov. Kométa perihélia dosiahne 13. augusta. 2015. Koniec misie sa presunul z decembra 2015 na september 2016. Sonda bude pozorovať aktivitu na povrchu kométy pri postupnom slabnúcom slnečnom žiarení, uskutočňujúc po dosiahnutí perihélia.

Zdroje:
sciencedaily.com
en.wikipedia.org