Schiaparelli: Šuchnutie rýchlosťou 300 km/h

Miesto dopadu landeru Schiaparelli na snímkach sondy MRO (spaceflightnow.com)

19.10. 2016 mala vyvrcholiť prvá etapa misie ExoMars 2016 úspešným pristátím landeru Schiaparelli na Marse.

Namiesto toho lander mlčí a nové poznatky nevyhnutne vedú k poznaniu, že Schiaparelli sa na Marse zrútil.

Európska sonda ExoMars 2016 (ESA)

Príbeh sa začal písať na kozmodróme Bajkonur, kedy 14. 3. 2016 odletel do vesmíru orbitálny modul TGO (Trace Gas Orbiter), ku ktorému bol „pribalený“ pristávací modul Shiaparelli. Shiaparelli sa od modulu TGO oddelil dňa 16. 10. 2016 minútu a 46 sekúnd dlhým zážihom  a od vtedy si šiel svojou cestou smerom k povrchu planéty Mars.

Shiaparelli bol nabitý množstvom senzorov a vedel by sledovať teplotu, tlak, silu vetra v mieste a ďalšie parametre. Jeho hlavným cieľom bolo demonštrovať nový spôsob pristávania, akým si prejde pripravovaný rover.

Prvá etapa zostupu sa vydarila na výbornou. Pristávací modul zvládol podmienky pri aerodynamickom brzdení, kde okolitá teplota dosahovala až neuveriteľných 1750 °C, a informoval o tom i nedočkavých pozemšťanov, že jednú z najkritickejších fáz prežil. Ale to nestačilo na šťastné pristátie.

Takto malo vyzerať pristátie modulu Schiaparelli

Orbitálna (dole) a pristávacia časť (hore) výpravy ExoMars 2016 v priebehu testovania (esa.int)

Vieme, že rýchlosť zostupu bola 320 km/h pred definitívnym odmĺčanim. Rýchlosť sa mala prudko zraziť vplyvom otvorenia padáku. Podľa materského modulu TGO aj táto fáza prebehla celkom hladko. Problém nastal 1200 metrov nad povrchom Marsu. V tejto výške sa mala oddeliť schránka s padákom a modul mal padať voľným pádom. Sekundu po odhodení padáku sa mali zapnúť trysky, ktoré by znížili zostupovú rýchlosť na 4 až 7 km/h vo výške 2 metrov nad povrchom. Takúto rýchlosť pádu na povrch Marsu by mal prežiť pristávací modul. K tomu však už nedošlo.

Ako náhle sa schránka s padákom a tepelným štítom oddelila, obnažila sa jeho hlavná UHF anténa, ktorá začala vysielať. A náhle z nejakej príčiny sa odmlčala a s ňou i celý pristávací modul.

Začali sa rojiť hypotézy, k čomu došlo. Podľa niektorých hlasov z ESA trvanie aktivity trysiek bol nižší než 30 sekundový zažeh. Taktiež mohol byť na vine i padák, ktorý sa oddelil od modulu skôr ako mal.

Dnes už je všetko jasné. Americká sonda Mars Recconaissance Orbiter snímala miesto predpokladaného pristátie modulu Schiaparelli. A na ňom je jasne vidieť tmavá bodka s rozpitým okrajom – jasná známka toho, že Schiaparelli takmer vôbec nebrzdil motorom a dopadol na Mars rýchlosťou 300 km/h, s plnými nádržami paliva. Pád tak bol explozívny a znamenal umieráčik přistávacímu modulu.

Neslávny koniec jednej misie – sonda MRO zaznamenala miesto dopadu modulu Schiaparelli

Jedno je však isté. Okolo Marsu krúži orbitálnej časť misie ExoMars 2016. Budeme ju aj naďalej sledovať.

Umelecká predstava roveru ExoMars 2018 na Marsu (spaceflightnow.com)

Misia je výsledkom spolupráce medzi Európskou (ESA) a Ruskou kozmickou agentúrou Roskosmos. Základnou agendou misie ExoMars je hľadanie známok života na Marse. Druhá etapa misie má začať až v roku 2020, kdy má pristať na Mars rover, ktorý bude skúmať povrch a hľadať i čo najmenšie stopy možných životných biologických aktivít.

Zdroj:
Ještě kilometr nad povrchem bylo vše v pořádku. Havarovala sonda na Marsu? (technet.idnes.cz)
RIP, Schiaparelli: European Mars Lander’s Crash Site Seen By NASA Probe (space.com)
Mars orbiter locates Schiaparelli lander’s crash site (spaceflightnow.com)
Rozděleno! Už není cesty zpět (osel.cz)
European Mars lander released from ExoMars mothership (spaceflightnow.com)
European Spacecraft May Be Lost on Mars (scientificamerican.com)
At Mars, ExoMars Science Mission Goes on Despite Missing Lander (space.com)