V prvej časti našej sérii článkov o objavoch sondy New Horizons na Plutu a jeho mesiaci Charóne sme vás uviedli do dát prijatých od sondy z trpasličej planéty. A teraz vám prinášame bližší zoznam týchto objavov v tejto časti série.
Objavov, ktoré sonda New Horizons uskutočnila u Pluta, je veľmi veľa, a toto je len začiatok.
Atmosféra Pluta a Charóna
Merania atmosféry Pluta ukazujú, že je veľmi riedka, tvorená najskôr z metánu a dusíka, ktorý sa pri fázach, kedy je Pluto bližšie k Slnku, vyparujú z jeho povrchu. (Pluto má eliptickú trajektoriu, teda má fázy, kedy je k nemu bližšie a kedy je od neho ďalej.) Prekvapením ale bolo, že jeho atmosféra siaha do výšky viac ako 160 km nad jeho povrch. Tlak atmosféry sa odhaduje medzi 10 až 20 mikrobary. Ako hovorí Michael Summers, spoluvyšetrovateľ týmu sondy New Horizons z Univerzity Georga Masona v Faifaxu v americkom štáte Virginia: „25 rokov sme vedeli, že Pluto má atmosféru. Ale až doteraz to boli iba čísla na našich monitoroch. Toto je naša prvá fotografia. Poprvýkrát, kedy ju naozaj vidíme. Toto je fotografia, ktorá skoro dohnala našich atmosférických vedcov v našom tíme.“
Pozorovania Charóna tiež naznačujú, že by aj on mal mať atmosféru. Avšak pozorovanie jeho prechodu cez kotúč Slnko neukázali veľké zakrivenie Slnka. Teda pokiaľ atmosféru má, bude oveľa redšia ako tá na Plute, ale bude podobného zloženia, teda metán, dusík a nejaké ďalšia prímesi. (Boli spravené aj spektrálne merania, tie však ešte nedorazili.)
Povrch Pluta
Najväčšou geologickou dominantou na povrchu Pluta je určite region Tombaugh, ktorý nápadne pripomína tvar srdca. Je tvorený zväčša (najskôr) dusíkovým ľadom, ktorý tu vďaka vhodnej teplote stále má plasticitu, a teda ako tu na Zemi vodný ľad, tak aj ľad na Plute sa prelieva. Tím vytvára rôzne geologické rysy (teda je to aktívny geologický proces), napríklad pohoria v oblastiach Norgay Montes a Hillary Montes. Na jeho povrchu ako celku najviac prevláda jasná hnedá farba prerušovaná bielymi ľadovcami v Tombaugh Regio. Hnedá farba najskôr vznikla procesom v atmosfére, pri ktorom do zložiek atmosféry (hlavne metánu) narážalo UV svetlo. Pri tom sa metán rozpadal na jednoduchšie molekuly. Tieto molekuly sa následne naspäť usadili na povrchu trpasličej planéty.
Povrch Charóna
Povrch tohoto mesiaca je zväčša pokritý krátermi a je tiež z väčšej časti šedej farby. Výnimkou je jeden z jeho pólov, ktorý má farbu zhodnú s farbou povrchu Pluta. Túto záhadu objasňuje teória, že Charón zachytáva čiasti Plutovej atmosféry (ktorá sfarbila do hneda aj jeho povrch, ako tu už bolo spomínané), ktorú mu „odfukuje“ slnečný vietor (kvôli absencii magnetického poľa). Tieto kusy sa potom zachytávajú na póloch Charóna a tam vytvárajú svetlohnedý povlak. Táto teória skoro perfektne zapadá do meraní, ktoré sonda pre tento účel uskutočnila.
Názvy povrchových útvarov
S objavmi nových geologických útvarov na povrchu Pluta (a Charóna) prichádza aj povinnosť ich pomenovať. Mená teda začali dostávať podla postáv z populárnych science-fiction príbehov, akými sú napríklad „Star Wars“, „Star Trek“, mená dostali taktiež podla legendárnych autorov tíchto príbehov. Teda kludne tu môžme nájsť krátery s menami ako „Darth Vader“ (Charon) alebo „J. T. Kirk“ či kráter „Arthur C. Clark“.
Zdroje:
Vader Crater, Kirk & Spock! ‚Star Wars,‘ ‚Star Trek‘ Collide on Pluto Moon (space.com)
Dwarf Planet Pluto: Facts About the Icy Former Planet (space.com)
Mystery Solved? Why Pluto’s Big Moon Charon Has a Red Pole (space.com)
Mysterious Ice Plains Spotted on Pluto (space.com)
New Horizons Discovers Flowing Ices on Pluto (nasa.gov)
Amazing Photos of Pluto Reveal Glaciers and Hazy Atmosphere (space.com)
After Epic Pluto Flyby, What’s Next for NASAs New Horizons? (space.com)