Rosetta odhaľuje skrytú tvár kométy 67P

Zahalená južná strana kométy 67P/Churyumov-Gerasimenko (astronomy.com)

Sonda Rosetta, ktorá obieha okolo kométy 67P/Churyumov-Gerasimenko, prvýkrát nahliadla na slabý svit dosiaľ neviditeľného územia kométy.

Vedecký zobrazovací prístroj OSIRIS zachytil jemné obrysy južnej strany kométy 67P.

V posledných mesiacov táto oblasť bola natočená od Slnka, čiže nám neprístupná. Až do dnešných dni sme nemohli s určitosťou rozanalyzovať tvar a povrchové štruktúry v tejto oblasti. Už predtým sme mali slabý náznak, čo by mohlo byť na nezmapovanom území. Teraz nám je ale jasnejšie, aj keď nie o mnoho. Každou sekundou sa kométa neúprosne približuje k svojmu periheliu, čiže bodu v jej dráhe, kedy je najbližšie k Slnku. Tlak slnečného žiarenia stúpa taktiež aj s teplotou. Začínajú sa odparovať plynné zložky, ak dosiahnú bod topenia či bod varu (závisí od konkrétneho plynu a jeho fyzikálno-chemických vlastnostiach). Tak vzniká zatiaľ slabá koma zložená z unikajúcich prchavých látok z kométy. Na základe slabého svitu kómy môžeme načrtnúť aspoň základné hrubé obrysy nezmapovanej krajiny.

Členitý povrch kométy 67P (facebook.com)

Sonda Rosetta dorazila ku kométe v auguste a až do súčasnosti hlavne prístroj OSIRIS zmapoval väčšinu jej povrchu. OSIRIS objavil mnohopočetné balvany, ostré útesy, rokliny, kotliny, rodiniek kráterov a ďalších útvarov. Prečo sme doteraz nevideli tú záhadnú oblasť, ktorá chýbala do mozaiky povrchu kométy? Z dôvodu, že os rotácie nie je kolmá na jeho obežnú dráhu, ale je naklonená. To spôsobuje, že niektoré časti sú takmer pod stálou polárnou nocou. Kedy budeme vidieť túto oblasť osvetlenú? Až v máji 2015. Kométa bude vzdialená 186 miliónov kilometrov od Slnka a zatemnená oblasť bude v tej dobe jedným z najjasnejším a najhorúcejším miesto na kométe. Aspoň tak dokladajú naše simulácie, nakrmene realným pohybom kométy okolo Slnka. Dnes vidíme len naznak na základe odrazených slnečných lúčov od prachových zrniečok v kóme, na to pravé orechové si musíme ešte počkať.

Zdroje: 
astronomy.com
en.wikipedia.org