Gejzíry Saturnovho mesiaca (facebook.com)
Tentoraz novinka prichádza od mesiaca Enceladus. Mesiac Saturna s priemerom 508/496/490 km je po našej matičke Zemi najvhodnejším kandidátom na mikrobiálny život. Toto teleso s vysokým podielom ľadu na povrchu a možným podpovrchovým oceánom predčí aj množstvo vody nachádzajúcej sa v pozemských oceánov. Enceladus je známy svojimi gejzírmi podobne tým pozemským. Už len mesiac Jupitera Io a Neptúna Triton majú gejzíry. Je vysoko pravdepodobné, že aj Jupiterov mesiac Európa hostí pár gejzírov. Mesiac Európa je taktiež veľmi sľubným kandidátom na mikrobiálny život.
Bližší pohľad na gejzíry Encelada (facebook.com)
Horúce škvrny takmer korešpondujú s miestami aktivít gejzírov
Vráťme sa späť k Enceladu. Podľa novej analýze dát z Enceladu sme našli 101 zreteľných gejzírov. Nachádzajú sa v jednej zo štyroch tigrích pasov. Tigrie pásy sú obrovské a rovnobežné trhliny tiahnúce sa po ľadovej kôry mesiaca Enceladus. Donedávna bolo záhadou, čo spôsobuje výrony gejzírov. Najpočetnejšie sa nachádzajúce pri tigrích trhlinách. Málo sa zato, že vznikajú z rezervoáru vody pod povrchom, ale najnovšie dáta ukazuje niečo scela odlišného. V mieste aktivity gejzírov pozorujeme na základe infračervených dát „Hot Spots“, čiže horúce škvrny. Z toho vedci predpokladajú, že zdroj gejzírov je hlbšie ako sa predpokladalo. Horúce škvrny takmer korešpondujú s miestami aktivít gejzírov. Odkiaľ sa berie energia na vytváranie takéhoto množstva gejzírov? Predpokladáme, že energia vznika pri mohutných hratkach gravitačného postrkovania medzi Enceladom a plynným obrom Saturnom. Vplyvom inklinácie, čiže nenulového uhla dráhy mesiaca s porovnaním s rovníkom planéty dráhou mesiaca s rovníkom planéty, vznikajú vo vnútri mesiaca ohromné pnutia. Vzniklé teplo zohrieva podmorský oceán, z ktorého vyvierajú mnohopočetné gejzíry. Nahromadená energia v oceánoch si už rýchlo nájde cestu k povrchu planéty, ktoré mi pozemšťania pozorujeme ako ohromné gejzíry.
Sonda Cassini bola v roku 2004 navedená na obežnú dráhu okolo Saturnu a dodnes skúma nielen plynného obra ale i jeho početnú rodinu mesiacov.
Zdroje:
astronomy.com
wikipedia.sk