Enceladus a jeho podpovrchový rezervoár vody

Tak a je to tu. Ukazuje sa, že čím viac máme observačných údajov, tím máme väčšie presvedčenie, že na Saturnovom mesiaci Enceladus je podpovrchový oceán.

Dneska je trendom skloňovať tekutú vodu ako svätý grál exobiologie, a to rozhodne právom. Základnou podmienkou pre život je vhodne chemické prostredie, čo určite voda je a poskytuje. Jej kovalentná väzba umožňuje nepretržitý rád chemických dejov nezbytných pri spaľovaní tukov, sacharidov či syntézu aminokyselín a enzýmov. Je teda v našej skúsenosti predpokladať,  že život pochádzajúc na inej planéte ako Zem sa bude správať podobne a taktiež i jej deje v molekulárnej oblasti sa bude zhodovať s naším biosystémom, čo znamená, že takýto zložitý proces bude potrebovať podobné alebo rovnaké ingrediencie. Každý vedec pri správe o objave vody na inom telese v Slnečnej sústavy jasá od nezmerného vzrušenia, ktoré poskytuje bádanie na poli hraníc našich každodenných skúsenosti.

Voda bola objavená na Merkúri, na Mesiaci, na Marse, asteroidoch i na mesiacoch jovialných planét.

Veľmi zaujímavým miestom v Slnečnej sústavy je malý mesiac Saturna s rozmerom 500 km. Je síce drobčekom oproti iným mesiacom, ale i napriek tomu oplýva záhadami ako Alenka z ríše divov.

Už predtým bolo potvrdené, že povrch Enceladu pokrýva jednoznačne ľad, a taktiež že má najvyššie albedo spomedzi všetkých telies Slnečnej sústavy (pochopiteľne okrem našej hviezdy, ktorá nám poskytuje teplo matky existencie).

Ďalším prekvapením bolo zistenie, že ľadovým svetom otáčajúc popri malebnými pásmi kamenných prstencov sa horúčkovito chrlia studené gejzíry vodnú paru zmiešanú s ľadom a kúskami prachu. Nielenže zásobuje prstenec F, ale čiastočky iontov s mesiaca zásobuje ionosféru pri bitkách na život a smrť so slnečným vetrom.

Tieto pozoruhodne skutočnosti zistila sonda Cassini privandrujúc v roku 2004 a odvtedy krúži po orbitálnej dráhe okolo planéty Saturn a snímkuje jeho okolie. Okolo Enceladu preletela 19krát, pričom 3 prelety z nich bola od Enceladu vzdialená len 100 km, čiže mala čistý výhľad na povrch i gejzíry.

Pri tesných preletov nielen snímkovala, ale i merala gravitačné zrýchlenie ovplyvňujúce rýchlosť a smer pohybu sondy. Zistilo sa, že pri každom obehu bolo gravitačné zrýchlenie 0,2 mm až 0,3 mm za sekundu. Tento signál sa meral pomocou pozemných systémov družíc DSN, ktorá zachytávala družicové signály a je schopná odlíšiť i odchýlku o 0,08 mm/s. Jav, ktorý nám umožňuje sledovať zrýchlenie sond, zrýchlenie aut na policajnom radari ale i sledovať rýchlosť rozpínania vesmíru v našom známom kozme, voláme Dopplerov jav.

Týmto meraním sa zistilo, že na južnom pole je pod hĺbkou 30 až 40 km možný slaný oceán a na severných častiach mesiaca aj podpovrchový slaný oceán. Nechajme sa prekvapiť ďalším výskumom.

Zdroj:
Nejen Europa má podpovrchový oceán (osel.cz)