Záhadná Lutetia, ktorá niektorým nedá spať

Farebne zvýraznene drážky na povrchu asteroidu Lutetia (astronomy.com)

Snímky planétky 21Lutetia od sondy Rosetta odhaľuje skrytý obrovský impaktný kráter. Snímky boli zhotovené v júli 2010 pri prelete okolo asteroidu 21Lutetia. Počas preletu, ktorý trval dve hodiny, sa sonda Rosetta zamerala na oblasť 100 km širokú. Oblasť nálezu nie je viditeľná z povrchu Zeme.

Najbližšia vzdialenosť k asteroidu 21Lutetia bola vymerená na 3168 km.

Pri snímkovaní boli odhalené množstvo impaktných kráterov, podobné ako na iných kozmických skalnatých telesách ako Merkúr, náš Mesiac, Ganymedes apod. Veľký počet impaktných kráterov naznačuje búrlivý vývoj našej Slnečnej sústavy.

Asteroid obsahuje aj takzvané drážky, znamenajúc akési prepadliny, zárezy na povrchu asteroidu.

Pôvod drážok

Teória vysvetľujúca pôvod drážok hovorí, že pri zrážke malého telesa s asteroidom dôjde k razovým vlnám, ktoré sa šíria pod povrchom asteroidu, a v niektorých poréznych (sprehýbaný, pórovitý) miestach dôjde k prelomeniu kôry (povrchu) asteroidu a vytvoria sa drážky (zárezy, prepadliny, útesy) na asteroide.

Podľa vlastností drážok, tvaru a ich smerovanie sa rozlíšili 3 mohutné zrážky asteroidu s veľkým telesom. Tieto 3 zdrvujúce zrážky mali za následok najväčšie zmeny na povrchu asteroidu.

Sonda Rosetta (en.wikipedia.org)

Jedna skupina drážok ukazuje na masívny impaktový kráter Massilia, druhá skupina sa stáča ku Cluster Crater na severnom póle. Tretia skupina drážok ukazuje na „neviditeľný“ kráter. Neviditeľný preto, že nie je ho vidieť z pozorovania zo Zeme a taktiež pri prelete nebola zosnimaná oblasť, kde sa má skrývať impaktový kráter. Vedecký tým z technického centra ESA (ESTEC) v Holandsku, ktorý pracuje na výsledkov pozorovania sondy Rosetta, má určité podozrenie, že drážky ukazujú impaktný kráter. Mal by ležať v južnej oblasti asteroidu a nazval sa Suspicio. Predpokladané rozmery Suspicia by mala prekročiť radovo niekoľko desiatok kilometrov. Pre predstavu, najväčší impaktový kráter na asteroide je Massilia s priemerom 34 km a Cluster Crater na severnom póli má šírku 34 km.

Sonda pokračovala ďalej až k úspešnému navedeniu sondy na orbitu okolo kométy 67P/Churyumov-Gerasimenko v auguste 2014.

Zdroje: 
astronomy.com
en.wikipedia.org